Od 28.12.2005 do 1.1.2006 som sa nachádzala na Orave. V rámci lyžovačky so svojou rozvetvenou a hlavne početnou rodinou. Chodili sme sa lyžovať na Zverovku v Spálenej. Okrem jedného dňa strašne fúkalo a snežilo a aj ten jeden jediný bol mrazivý. Nič nezvyčajné na toto ročné obdobie. Takisto ako aj lavíny. Nie sú vôbec výnimočné. Cez zimu ich v Tatrách padá určite veľká kopa. O niektorých sa vie a o niektorých nie.Druhá, ktorú som síce nezažila na vlastnej koži, ale i tak som ju pocítila, sa odohrala 31.12.2005. Asi ste o tom minimálne počuli, keď ste to nevideli, alebo nečítali. Bola to katastrofa. Zomrelo 7, v podstate ešte mladých ľudí. A nikoho neprekvapilo, že všetci to boli Česi. Ani mňa.Ale nie preto, že by som to vyvodzovala z toho, že len oni sú taký blázni a snáď každoročne ich pár riskuje život v našich horách. Ale preto, že tých ľudí som videla. Živých a zdravých. A v tom momente, ako som sa od rodiny ráno o 9 dozvedela, že na Zverovke padla lavína a že dakoho zavalilo, vedela som, že to boli práve tí ľudia, ktorích som pred 2 dňami videla šlapať vedľa vleku, na ktorom som sa viezla práve hore. Mali snežnice a obrovské batohy, ktoré som aj neskôr videla v telke, ako ich odvážajú. Večer, keď sme oslavovali Silvestra nás prišli pozrieť domáci. Manžel domácej bol členom asi horskej služby, alebo podobného zriadenia, ktoré funguje na horách. A ten nám to potvrdil. Vtedy ma strašne pichlo pri srdci, pretože som si spomenula, že keď som ich tak videla ísť, ešte som sa smiala a pomyslela si, že už na nich treba len lávinu. Ani si neviete predstaviť, ako som sa v tom momente, ako nám to vravel, cítila. Vravel dokonca, že jeden zomrel tak, že hlava mu trčala, ale 1 nohu nemal a druhú mal otvorenú zlomeninu a tak zomrel vlastne nie na udsenie, ale asi kvôli tomu a za plného vedomia. A jedinú ženu našli...ani to nenapíšem, domáci gestom ruky naznačil, že mala asi roztrhnuté brucho. Je mi zle, keď toto píšem a priznám sa, že keď to dorozprával, tak sa mi nahrnuli slzy do očí. Vtedy som si uvedomila, až akú strašnú silu majú prírodné živle. A tak píšem toto, ako výstrahu všetkým horolezcom, skialpinistom a iným, takýmto deťom prírody. Preboha dajte si pozor a nebudte hlúpi. Všeto oznamujte, kam idete a prečo. A dajte si pozor. Prvú "lavínovú " skúsenosť som mala minulý rok, keď mi zavalilo spolužiaka, jeho brata a ich známeho. On mal obrovské šťastie, lebo to prežil. Ale to neznamená, že ho budete mať aj vy. A tak si preboha, len dávajte pozor. 

Dávajte si pozor!