„V prach sa raz obrátiš!“ škrekot čísi zaznel

„Odkial’s tam sa vrátiš, v svej ľudskej podstate!“

V bezvetrí zástavy zvisli, erbom v tvári

pot rukoväť mrazil, čepeľ soka pálil

Na holom konári, sedí tvor dvoch zemí

vojaci hmlou hnaní, v šiat smrti odetí

zreli v oku odraz konca sveta obraz

sťa od smrti odkaz, zvestovaný sto ráz

Nenávisť človečia vzala duch stvorenia

žilnaté dni ´venčia krajinu stvorenia

Červené stopy v poli, čierne perie krídel,

s úsvitom prichodí i do ľudských sídel

Zleteli havrany na bojisko padlých

plameň cti sa tratí v očiach chrabrých

Hlas zbraní utíchol zasiahnutý v kŕči,

duše bojovníkov schová v perí z krvi

Záblesky obrazov zlomených konárov

v búrke života snov na ceste za pravdou

tiahlo sa mĺkvou tmou s vôľou ebenovou

vojsko nemých duchov spútané večnosťou

„Z prachu’s bol stvorený!“ škrekot čísi zaznel.

„ Odkial’s hneď spomeň si, by’s svých predkov našiel!“

Zdvihol vietor tváre, vstali hviezdy z pláne,

nov otvoril bránu na havraniu stranu