Od prstov na nohách pomaly sa ťahá.
Cítim ho na predkolení aj na predlaktí.
Inokedy tak túžobne očakávaný.
No teraz mi vadí.
Je uštipačný.
Vrátil ma do skutočnosti.
Trasiem sa, keď si ho uvedomím.
Vietor mu pomáha, keď vojde do rukáva.
Golier si dvíham a je mi zima.
Na tele aj na duši.
Uplakané oči nestíham osúšať.
Slanú vodičku cítim na perách.
Vpíja sa do mojích slín.
Je deň a ja zatváram oči.
V hlave mi hučí a nerobí to vietor.
Je to trápenie s realitou.
Na duši.
Úsmevy zmizli, vrásky pribudli.
Opuchnuté viečka potrebujú čas.
Obranné múry pevne stoja.
Prišiel čas odluky. Zahreje ma teplý čaj.

Komentáre
...duša dozrieva jazvami bolesti...