Často sa pristihnem, ako pozorujem reakcie neznámych ľudí, s ktorými komunikujem:

- Dcéra. - Pani či pán ma hladia pohľadom po líci, ich hlas znežnie a dôverne mi začnú rozprávať o svojej rodine.
- Vnučka. - Deduško, babička ma požiada o nejakú láskavosť. Chytí ma za predlaktie, v očiach sa trasie prosba o vypočutie a trpezlivosť.
- Partnerka, potenciálna milenka. - Žeravé záblesky mužského pohľadu ma pichnú priamo do srdca, očný kontakt je príliš intenzívny a vysiela neustávajúci túžobný hlad.
- Kamarátka. - Keď sa očami na seba usmejeme, pochopíme, že by sme si rozumeli. Na rovnakej frekvencii sme našli spoločný záujem.
- Sestra. - Zahĺbene s potrebou sa zdôveriť a poradiť sa vpíja do mňa.
- Nepriateľka, konkurencia. - Šľahajúcimi bleskami mi naznačuje, že som nežiadaná, očami kričí: Strať sa, zmizni, to je moje teritórium.
- Matka, ochrankyňa. - Rozšírené zreničky volajú: Zostaň ešte chvíľu. Teraz potrebujem tvoju prítomnosť.