Po rozvode sa cítil strašne osamotený. Situácia sa mu postupne vymykala z rúk. Rodinu vždy dokonale zabezpečoval a zrazu nastal zlom. Prišiel o všetko, čo mal na svete rád. Spočiatku len niekedy s pohárikom zalieval žiaľ. Neskôr sa už mocnej sile nedokázal ubrániť. Opojný mok príjemne otupoval zmysly, pomáhal zabúdať na životné útrapy i manželkinu zradu. Situáciu mal vždy pod kontrolou, pri alkohole to však prestávalo platiť. Sám bol nesmierny dobrák a nekonfliktný typ. Zmámený lahodným mokom zakaždým v tichosti zaľahol a okamžite zaspal. Nasledujúci deň presviedčal sám seba, že so svojim zlozvykom končí. V priebehu dňa jeho neutíchajúci smútok nad nečakanou stratou rodiny znova gradoval. Smutný sa nakoniec vždy upokojil naliatym pohárikom. Nikdy však neostal pri jednom. Množstvo vypitých dávok začalo hrozivo narastať. Pomaly si uvedomil aj sám, že už bude potrebovať  odbornú pomoc. Rozhodnutie bolo veľmi ťažké.

Na začiatku nového mesiaca muž skutočne vyhľadal pomoc psychoterapeuta. Opísal mu svoju bezradnosť, neutíchajúci smútok a sklamanie. Opakované návštevy u odborníka mu prospievali a pomohli. Dôkladne zvažoval ďalší krok. Muž vedel, že je zatiaľ len na začiatku svojej cesty. Jeho zvažovanie trvalo takmer rok. Dovtedy každé mužove ráno malo rovnaký vzorec. Hneď po prebudení v ruke držal zapálenú cigaretku, na stole stála silná turecká káva a po tejto kombinácii zvádzal ťažký boj. S nasledujúcim problémom sa už nedokázal vyrovnať.

V to ráno vstal ako obyčajne. Zlomený životom a stratou ideálov sa pozorne zahľadel na svoj obraz v zrkadle. Sám seba takmer nespoznával. Kritickým okom v ňom uvidel cudziu tvár. Bola zarastená a strhaná. Jeho vlastné, krvou podliate oči, volali o pomoc. To nakoniec rozhodlo. V ten deň sa pohárika ani nedotkol. Vyhľadal informácie ako postupovať pri podaní prihlášky na protialkoholické liečenie. Čas plynul neúprosne ďalej. Každý jeho alkoholický prešľap, sťažovali pohľady jeho dvoch dcér. Za svojho otca sa pomaly začínali hanbiť. V hlbokom súkromí ronili obidve slzy sklamania. Na svojho otca boli predsa vždy hrdé. Vždy ho nekonečne milovali. Matkina zrada však dokázala spoľahlivého chlapa zmeniť až na slabocha.

Pomaly začal trpieť depresiami. Ich návaly sa ustavične opakovali. Muž sa nechcel len tak vzdať. Už len kvôli svojim dcérkam. Začal zvádzať krutý boj sám so sebou. Neskôr bol za to na seba pyšný. Život v ústave však poriadne preveril jeho ľudské schopnosti. Často boli nad jeho sily. Boj nevzdal. Držal sa skvele. Dni rýchlo ubehli. Pred očami mal vždy usmiatu dvojicu svojich vydarených detí. Aj vďaka im sa mu podarilo vyhrať nad svojou slabosťou. Bol na seba hrdý. Znova si začal veriť a skúšal žiť nanovo.