Kde bolo, tam bolo, bola  raz jedna zima. Z tej zimy sa nakoniec vykľulo zimisko. Snehu sa navalilo toľko, že okolo kráľovstva sa robili záveje a sama kráľovná musela prejsť nácvikom bocianieho dvíhania nôh . Zimisko si začalo vyčínať spolu s mraziskom. A to až do takej výšky a hĺbky, že sa stalo niečo nečakané a nevídané. Teda vídané to bolo, ako sa neskôr ukázalo. Mrazisko  siahlo na  vodovodné trubky.

Prifrčí v jedno umrazené ráno kráľovná na svoje pôsobisko a že aby tak divne necivela a prestala zívať , tak  že si navarí ťurka. Nič zvláštne by  to nebolo, lebo takého ťurka ona požívavala bárskedy. Lenže pristúpi k točke vodovodnej a tu iba  ,,blum, blum, bbbb..nič...“ Ani kvapka.  Zamrnčí, zívne  a pristúpi k inej točke. Ale tá to isté zopakovala...v tej chvíli  sa kráľovná dostatočne prebrala, zabohovala a zrúkla na celé kráľovstvo:,, Zamrzla, voda nám zamrzla!!! Vodu, všechnu vodu ke mne na hrad!!!“

 Všetci poddaní aj menej  poddaní spozorneli  a začali si informáciu preverovať, že či si to tá nevymýšľa. A lamnetovaliiii, ako si oni čaju navaria, ako si nescu zalejú, ako si stoly pracovné vyrajbú.../no toto až  tak nie/ , až sa hory zelenali. ,,Treba s tým niečo robiť!“ – radili. Ale to už pohotová kráľovná zdvihla čerstvo namontovaný telefon a urgovala na vyšších miestach potrebu riešenia tejto nečakanej situacie. Vyhlásila po celom okolí, že kto vodu roztopí tomu dá pol kráľovstva, jednu lúpačku a grahamové tyčinky. A kto nepochodí, tomu dá hlavu sťať. Po pár minutach prišiel  bezzubý , múdro sa tváriaci človek čo machroval nad vodovodnými trubkami s akousi lampou, čo vám poviem,  bolo to  prd platné. Hlava  sťatá,  kráľovná nasratá.

Kráľovná zakázala v celom kráľovstve požívať akékoľvek tekutiny, ktoré by sa chceli tlačiť z tela von. Lebo miestnosť s označením WC bola  čipovou kartou chránená a nepoužívateľná. A ak by sa náhodou mechúrik-koščúrik chcel pýtať vyprázdniť, nedalo sa.

Poddaní aj  nepoddaní na čele s kráľovnou boli nadutí a ich bruchá tiež. Navzájom si požičiavali navlhčené vreckovky a ked nastala cikpauza húfne sa rozbehli do najbližšej cukrárne. Mrázisko si vyčínal a voda nie a nie povoliť. Údatní bojovníci a šľachtici sa schádzali na královskom dvore a všelijaké kúsky vyvádzali v šachte aj mimo nej,  ale grahamové tyčinky stále nikomu nepatrili a hlavy sa kotúľali, každý deň jedna . I tu odrazu pricvála na vranom čiernom  beemwéčku kráľovič staršieho dáta. A hovorí statným hlasom:

,, U mňa sa môžete aj osprchovať...!budem vás čakať, pani moja!“

,,Dooo riti, tento kráľ zo susedného kráľovstva má dnes meniny, mala by som mu potriasť pravicou a cmaqnúť ho...a taká lákavá ponuka, že kúpeľňa s vodou...to sa neodmieta.! ale paprče špinavé, ústa od kapusty,  kolená stískajúc, aby mechúrik  spal, ak sa pohnem cvrkne mi“ pomyslela si kráľovná  a zaštebotala kráľovi niečo  v tom zmysle, že  hihihi..dnes nie , musím sa venovať kráľovstvu ale niekedy příšte....

,,Noo ako myslíte, pani moja, ale viem ako vás zbaviť tej kliatby čo bola na vás zoslaná.“ zašvitoril staršiedátový kráľ z vedľajšej ulice.

 Nuž začala kráľovná dumať a radiť sa so svojimi radcami  ako postupovať v tejto veci, či obetovať  lúpačku , grahamové tyčinky a ísť ku kráľovi so špinavými rukami, kolená stískajúc, alebo počkať na to že mrazisko sa vzdá dobrovoľne a  nebude oblapávať naše vodovodné trubky.

A padlo rozhodnutie. Za dlhokánskeho sprievodu kontés zabalených v osuškách dúfajúcich , že sa im újde aspon po kvapke vody z královej kúpelne, odprevádzali na záchrannú  akciu kráľovnú ku kráľovi. Ona obetavo preložila nohu cez nohu v jeho obývačke, vypila decentne kávu z čerstvo uvarenej vody a počkala na zaklínadlo , ktoré malo eliminovať tú pohromu v jej královstve. A veru povedal onen kráľ, že pošle ráno svojho paholka, ktorý má taký nástroj, ktorému podľahne aj mrazisko so zimiskom. Ale ešte si objednal jedno stískanie kolien na jeho kanape a jednu kávu v jej spoločnosti.

Statočne sa kráľovna postavila k tomuto problému  a prisľúbila, pokiaľ voda bude tiecť ako má.

,,Himlhergot  tečieeeee...“ vrešťali od radosti  v kráľovstve v nasledujúce ráno. Nenadarmo kráľovná stískala, aj lúpačku zašanovala. Poddaní ju obskakovali, kávu varili, špinavé čerepy umývali, len aby sa nevzdala a nadalej náklonnosť susednému kráľovi preukazovala., ked vlastní takých paholkov so zázračnými nástrojmi.

Nuž a zazvonil zvoniec a rozprávky je koniec..a .tečie šťastne až nepomre...teda až nezamrzla...