Asi platí staré známe tvrdenie, že ľudia sú nepoučiteľný a história sa stále opakuje. Zároveň si musím vždy spomenúť na jeden výrok, ktorý v politike je asi jeden z najzásadnejších: "sľubom nezarmútiš". A tak to proste je. Ľudia nepremýšľajú ako to ten Parobek chce urobiť, alebo ako to "lepšie" urobí Fico. Myslím, že týto dvaja majú k sebe dosť blízko. Sebaobdiv je u nic jasne viditeľný, rovnako ako odpoveď na všetko.
Z čoho sa teraz asi najviac otriasam, je pripravovaný paskvil z dielne ministerstva zdravotníctva pod vedením MUDr. Emmerovej. Presadzovať komunistický systém, ktorý opäť celé zdravotníctvo zoštátni je horšie ako zlý sen. Je mi čoraz horšie, keď tieto výplody chorých myslí sa dostanu až na pôdu parlamentu a tam sa to snažia presadiť. Kecy o zdravotníctve zadarmo sú priam poburujúce. OK, ak chcú zadarmo, nemám nič proti tomu, nech nájdu dostatok dobrovoľníkov, ktorý budu pracovať bez nároku na mzdu, nech nájdu mecenášov, čo dodajú lieky a ostatný zdravotnícky materiál. Potom to bude zadarmo. Teraz je to fest drahá služba, za ktorú musím platiť i keď ju nepoužívam. A keď to spadne pod krídla štátu (v čele s socdem-komunistickým vedením), tak sa bude plýtvať ešte viac. Včera som chvíľu na 24cz počúval pripomineky poslancov k návrhu zákona a v žalúdku som cítil stále väčšie a väčšie kŕče. V takýchto chvíľach vždy začnem intenzívnejšie preciťovať "bezmocnosť". Vidieť a vedieť, že moje prostriedky v medziach zabehnutého systému su obmedzené. Vidieť ako sa to celé rúti niekam, kam by som si to neprial.
Komentáre
Chapem rozhorcenie