Mať hyperaktívne dieťa je poriadna fuška. Nonstop zvedavé, neustále v problémoch, proste sa nezastavíte. A veľmi rýchlo pochopíte, že bežná škola nebude dobrým riešením. A tak hľadáte školy, ktoré sú na podobné deti zamerané, prípadne školy, kde majú aspoň vytvorené triedy pre nadpriemerne aktívne deti. Konečne jednu nájdete a máte pocit, že ste vyhrali.

A tak sme dali dcérku do triedy, ktorá podľa riaditeľky školy bola zameraná na hyperaktívne deti. Očakávali sme, že triedu vedie skúsený pedagóg, ktorý dokáže chápať niektoré zvláštnosti chovania detí. Smola, dočkali sme sa niečoho úplne iného. Zakomplexovanej, neustále vrieskajúcej učiteľky, a osobitného zošita na poznámky !!! Dcérka ich nazbierala za necelý rok skoro osemdesiat. Od sťažností typu - nesleduje vyučovanie, zabáva sa, ignoruje moje pokyny, až po sťažnosti, že si malá doniesla do školy hračku a podobne. Spočiatku sme si mysleli, že to malá poriadne preháňa, a snažili sme sa ju usmerniť. Avšak len do chvíle, keď učiteľka ochorela a na záskok prišla jej staršia kolegyňa. Zrazu poznámky prestali a malá chodila zo školy vysmiata, čo bola úžasná zmena oproti chvíľam, kedy neraz usedavo plakala a odmietala chodiť na vyučovanie.

A tak sme zašli za riaditeľkou, pričom sme sa dohodli aj s ostatnými rodičmi, a objasnili sme jej situáciu. Ako sa počas debaty ukázalo, všetko bolo dôležitejšie, ako záujem detí. Vypočuli sme si skoro hodinovú obhajobu chorej učiteľky, chválu, aké skvelé má výsledky a pani riaditeľka systematicky ignorovala naše argumenty. Nakoniec vyprskla, že ak máme nejaký problém, treba dať dieťa vyšetriť detskému psychológovi.

Čo dodať ? I takto funguje slovenské školstvo. V zemi blbých idiot kráľom ...