Vniknúť do hĺbky sa mi podarí len raz za čas, aj to mi pripadá, že som stále plytko zaborený. Môže za to práve to, že som spokojný so životom? Že mám milujúcu ženu a zdravé deti, že v podstate nás nekvária žiadne problémy, ktoré by stáli za reč? Áno, nedávno sme riešili jeden problém. Či si kúpiť červené nové auto alebo modré. Ale ako vravím, to asi nebude problém, ktorý by stál za reč.

   Môj pohľad je taký, že pre spokojnosť so životom nie som schopný sa hlbšie vnoriť do myšlienok. Nenájde sa u mňa žiadna hlboká téma, žiadne hlboké pohnútky a city. Plantám sa po povrchu a tam ma to nadnáša, nič ma nepotápa do hĺbok, kde sú obnažené emócie. V hĺbkach by som mohol odhaľovať tie najtajnejšie zákutia duše, vylievať svoje pocity a túžby. V hĺbkach by som sa mohol obmotávať do zapeklitých tém, odrať ich až na holú kosť.

   Nuž ale do hĺbok ma nič netlačí. Hompáľam sa veselo na povrchu tém, užívam si na hladine lúče slnka a lásky, jemné poryvy vetra a zdravia. Sľubujem vám, že sa občas ponorím aj do temnejších hĺbok, ale asi to často nebude. Predsa len, tu na povrchu som vo svojom živle. Ale vám, ktorí ste často ponorení v hlbokých témach, radím, vezmite si tam niečo na dýchanie. Aby ste tú ťažkú tému mohli potom rozdýchať... ((-: