Tretie najväčšie mesto Slovenska, je ešte aj 26 rokov po zvrhnutí socializmu, neprebudené. Možno, že si ten spánok samotní radní páni ešte nestačili všimnúť, ale návštevník mesta, ktorý nie je nijako nezaujatý, sa nestačí čudovať.  Neveríte?  Tak poďme zaradom.

1. Hlavná ulica je prirodzeným centrom mesta a preto každý, kto na ňu príde, nemôže prehliadnuť biely, mramorový  pylón týčiaci sa k oblohe, na špici ktorého, tesne pod hviezdou, víta návštevníkov z každej svetovej strany kosák a kladivo.Symbol, ktorý na Slovensku, už asi nikde inde na verejnosti nenájdete.

2. Niektorí návštevníci mesta Prešov, doň prídu aj preto, že sa chcú podívať na miesta, ktoré pred 20 rokmi, v roku 1995, navštívil prvý slovanský pápež Ján Pavol II. Radi by sa pozreli aj na Námestie Jána Pavla II, ale už ho nenájdu. Z námestia sa stala ulica, žiaľ z veľkej časti ohradená ?!?!  A tak sa obyčajný návštevník mesta, nemá šancu na tejto ulici dostať ani k pamätnej tabuli Jána Pavla II.

3. Blíži sa výročie Slovenského národného povstania. Väčšina väčších slovenských miest, si ako trvalú spomienku na túto historicky dôležitú udalosť, nechala vo svojich mestách pomenovať námestia alebo ulice. Žiaľ, Prešov to urobil naopak. A tak, v roku 2015, nemá ani ulicu, nie to námestie, ktoré by takéto pomenovanie nieslo. Zato má iné námestia, ktoré mnohým návštevníkom mesta vôbec nič nehovoria. 

4. A najväčším špecifikom je asi priestor pred budovou Prešovského samosprávneho kraja a Okresného úradu Prešov, teraz nesie pomenovanie Námestie mieru. No v roku 1975, kedy tam odhalili pamätník Slovenskej republiky rád sa toto námestie volalo „Námestie Slovenského národného povstania.“  Dnes je to zdevastovaný priestor a tým nemyslím iba najväčšiu fontánu v meste Prešov, ale aj samotné súsošie a jeho okolie. Čo tak, nájsť peniaze na jeho revitalizáciu a prinavrátiť tomuto priestoru dôstojné miesto v histórii Prešova  napríklad tým, že by námestie znova nieslo pomenovanie po Slovenskom národnom povstaní. Pozri aj

 https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Memorial_SRR_%28Pre%C5%A1ov%29

5. Alebo, ak čírou náhodou, histórie znalý návštevník Prešova, chce nájsť napríklad, pamätnú tabuľu na udalosť, ktorá sa v literatúre obyčajne nazýva Prešovská vzbura, jednoducho má smolu. Tabuľa síce existuje, ale je niekde v depozite, hoci by sa pre ňu v priestore medzi konkatedrálou a kostolom sv, Trojice, kde bolo 1.11.1918 drastickým spôsobom popravených 43 osôb, (ktorých absolútnu väčšinu tvorili vojaci  náhradného práporu prešovského 67. pešieho pluku, pochádzajúci najmä zo Šarišskej a Liptovskej župy), dôstojné miesto určite našlo.

Najprv ma prekvapili správy z prešovskej radnice, že ich vraj trápi pokles počtu turistov v meste Prešov, ale v kontexte s tým,  čo som vyššie napísal, to už také prekvapujúce zasa nie je. Do Prešova určite bude chodiť viac turistov, ale vtedy, ak ich tam bude niečo pozoruhodné priťahovať. Hoci a to je paradox, Prešov ma takú bohatú históriu, že by vôbec nemalo byť problémom, čo ukázať turistom. A to je veľká škoda, lebo mesto Prešov je ešte v podvedomí mnohých ľudí, stále zapísané ako jedno z najkrajších miest na Slovensku.

Dôkazy o tom nájdete aj na

https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Pre%C5%A1ov

Príjemný zvyšok prázdnin praje doko.