Môj mobil pozná celý náš príbeh vzájomnej príťažlivosti. Odhalil nás aj napriek desaťročiu, čo sa (ne)poznáme osobne. Stačil jeden večer a pohár vína na to, aby sme sa konečne dokázali jeden druhému zdôveriť s tým, čo nás trápi. Predtým sme hrali suverénov. Ani nie tak jeden pred druhým, skôr každý z nás zvlášť pred najbližším svetom... Vďaka tomu spoločnému večeru som odhalila tvoju zraniteľnosť ... a ukázala som ti zlomky  svojej zraniteľnosti a strachu.

        Vzdialil si sa mi na niekoľko stoviek kilometrov ... no zostali sme si blízky - cez telefón a krátke správy. Najmä naším esemeskám sa zapáčila dvojzmyselnosť významu slov a ja sa márne pýtam, kto z nás dvoch to vlastne rozohral. Povedala by som to asi takto: nepriamo ja a ty si to celé potom posunul do trochu inej roviny.  Ty si dal tomuto príbehu sexuálnu príťažlivosť. Nedokázala som to zatrhnúť. Napriek tomu, že tvoja manželka je viac než moja dobrá kamarátka ... napriek môjmu priateľovi, ktorý mi nikdy nedá to, čo si želám zo všetkého najviac na svete ... ale aj tak ho veľmi, naozaj veľmi ľúbim.

     Dnes mám pocit, že vzdialenosť medzi nami sa postupne mení na vzdialenosť v nás. Pomaly ťa strácam, hoci zatiaľ sa obaja tvárime, že všetko sa iba vyvíja. Vravíš mi, že som tvoje tajomstvo ... lenže byť niečim tajomstvom je to isté ako nebyť ničím. Už viem ako sa tento príbeh skončí. Ty skončíš pri svojej milovanej manželke ... áno, milovanej, pretože problémy sa z času na čas vyskytnú v každej rodine ... a ja pri svojom priateľovi, ktorý mi nikdy nedá dieťa ani kompletnú rodinu. Aj napriek tomu viem, že si zaslúži kúsok môjho ja.

     Obaja máte niečo spoločné - obaja navonok pôsobíte ako krehké a zraniteľné dušičky ... no v prípade potreby si obaja tvrdo strážite svoj svet. A v tom je ten rozdiel medzi vami a mnou ... myslím, že ja som ochotná riskovať viac osobného šťastia pre  prchavý okamžik šťastia jedného (či oboch) z vás. Vlastne mám pocit, že pre kúsok šťastia jedného z vás sa dokážem zrieknuť drahocenného úlomku svojho šťasia. Nikto mi nemusí vravieť, či to je alebo nie je správne. Pre mňa je aj tak najsprávnejšie to, čo ako správne vnímam svojím vnútrom. Pokiaľ raz zostanem sama, bude to preto, že mi dostatočne nezáležalo na mne samotnej.  Ale nikomu z vás to nikdy nebudem vyčítať, veď najzložitejšie v našom živote sú vedomé rozhodnutia každého z nás. Dnes mám kúsok z vás oboch ... a možno práve kvôli tomu jedného dňa nebudem mať nikoho ... ale život niekedy nefunguje na princípoch, ktoré sa mu snažíme vdýchnuť.