6:40,zastávka plná večne uponáhľaných ľudí,vonku fajčiaci vodič.Ako každé ráno, moje prvé kroky vedú k autobusu...
Kúpim si lístok a sadnem si.Vždy to isté miesto,tí istí ľudia,tá istá trasa...Deň začínam monotónnou pol hodinovou cestou.Sledujem krajinu za oknami,ktorá sa pomaly mení na šedú škvrnu.Príčina? Na sedadle pomaly zaspávam a pri živote ma udržiava iba občasné zvonenie telefónu,či hlasný smiech detí. Konečná...Vystupujem,na rozlúčku venujem autobusu krátky pohľad a idem svojou cestou...
2:40...Tí istí ľudia,ten istý autobus.Stojím znovu na zastávke a mám silný pocit Deja-vu...História sa opakuje.Svoj život si bez mestskej hromadnej dopravy neviem predstaviť.Každodenná rutina,ktorá by pomaly ale isto začala liezť na nervy...zvykla som si.
Keď už nič iné,tak si aspoň v mysli vybavujem moju teplučkú posteľ a hneď sa mi ľahšie cestuje.Až kým ma z mojich snov nevyruší hlasné škrípanie dverí...
...Konečná...