Dnes som si kúpila nové čižmy a samozrejme sa s tým musím pochváliť.. Minulú sobotu otvorili v Žiline nový obchodný dom a tento nákup v ňom bol môj prvý, musela som ho „pokrstiť“. Keď ho otvárali, nedalo sa cez Solinky (mestskú časť, kde sa nachádza) vôbec jazdiť. Všetci ho chceli vidieť, konečne niečo nové, neprebádané. Odhodlala som sa ho navštíviť až po týždni, lebo masírovanie ľuďmi naozaj nemusím.

Prvý šok a mierne znechutenie prišlo hneď v podzemnej garáži. Po zaparkovaní a vystúpení z auta ma ovalil smrad z výfukových plynov, fakt sila. Na to, že je týždeň otvorený je skoro, aby nefungovala ventilácia. A ak fungovala, bola dosť chabá, a to tam ani nebolo plno áut. Takže prvý dojem, hm, smradľavý. Škoda.

Bola som s priateľom a švihom sme vyšli z garáží medzi obchody. Prešli sme prvé aj druhé poschodie, vravím si fajn, niekoľko nových značiek. Aspoň bude väčší výber, konečne nebudem musieť za obľúbenou značkou oblečenia niekam za „hranice“ mesta. Chodili sme len popri výkladoch, v nedeľu večer sa mi nechcelo prehŕňať medzi vecami. Poňali sme to ako prechádzku, mestská kultúra..

Ďalšia vec, čo ma pobavila, bolo auto, ktoré bolo vystavené pri hlavnom vchode. Toľko prachu som už vážne dávno nevidela. Ani na mojom konferenčnom stolíku, a na skle naozaj prach dosť dobre vidieť. Preto ho aj často zotieram. To auto bolo doslova v prachovej škrupine, akoby nemalo majiteľa. Efekt sa minul účinku, zízali sme naň ako na výsmech, nie ako na skvost, s ktorým by sme chceli brázdiť cesty.

Našťastie sme sa nezdržali dlho, mali sme náročný víkend. Boli sme radi, že sa vidíme a stihla som vbehnúť len do jednej predajne s obuvou. Márne som už asi mesiac zháňala čižmy, ktoré by mi padli do oka. Vysoké čierne. K novej bunde, rada sa parádim a vôbec sa za to nehanbím. Veď si na to sama zarobím, tak prečo nie. Vybrala som si, ale potrebovala som ich vyskúšať na iné rifle, tak som si ich len dala odložiť.

Dobre som urobila. Dnes mi volal bratranec z BA, že prechádza mestom, tak či sa uvidíme a dáme si spolu kávu. Samozrejme som ho zatiahla do nového obchoďáku, chcela som jednou ranou zabiť dve muchy. Kávičku s bratrancom a skúšku tých čižiem. Skončilo to tak, že tie prvé som neskúsila, ale usmievali sa na mňa jedny z vedľajšej predajne, a tým som neodolala. Sú skvelé, naozaj sa z nich teším. Ešte som pomohla vybrať darček aj pre spoločníka, tiež si chcel urobiť radosť. Nakoniec sme sa tešili obaja, a mne sa prvý nelichotivý dojem z nového obchodného centra samozrejme niekoľko násobne zlepšil.