"Jedným neduhom trpia všetky hospodárske systémy ako na západe, tak na východe: musia svoj ekonomický rast kvantifikovať - na milióny ton vyprodukovanej ocele, na počet vyrobených automobilov, na objem spotreby. Politici všetkých hospodárskych systémov stavajú na raste a rozvoji, ako keby mal svet bez kvantitatívneho rastu zaniknúť. Pritom každý vie, že ďalší rast nás zahubí, že ničí životné prostredie, spotrebováva neobnoviteľné zdroje, vedie nás teda ku katastrofe. Jednoduchým výpočtom zistíme, že už rast o jedno percento ročne povedie za približne 72 rokov k zdvojnásobeniu voči východzej hodnote. Nezdá sa pravdepodobné, že by o tom politici nevedeli. Už nie je žiadnym tajomstvom, že stojíme pred doteraz neriešeným "energetickým problémom". Súčasná svetová populácia žije a rozmnožuje sa vďaka ťažbe neobnoviteľných fosílnych palív. Keďže zatiaľ nebola nájdená primeraná náhrada, rysuje sa tu možnosť globálneho populačného úpadku, ktorý by mohol pochovať všetko, čo bolo doteraz vytvorené. A to ešte celkom zabúdame na fakt, že než by tento úpadok nastal, pravdepodobne by sme si stihli otráviť všetku pôdu a vodu a zničiť atmosféru. Naozaj nie sme stále schopní poučiť sa z katastrof?"

Etológ Irenäus Eibl-Eibesfeldt, rok 1991

The Fake Fire Brigade - How We Cheat Ourselves About Our Energy Future (The Oil Drum)

V diskusii účastníci spomenuli aj budovateľský oxymoron "udržateľný rast." Pôvodná verzia bola nábožensky znejúci "trvalo udržateľný rast", ale slovko odkazujúce na večnosť sa asi pred rokom z korporátneho doublespeaku stratilo. Podobný osud čaká aj slovko rast a ani výraz udržateľný nebude udržateľný.

"Človek musí naďalej zostať citovo viazaný na prírodu, pretože z nej žije a jej ničenie postihne jeho samého. Zásadný význam v tom má estetická výchova k vnímaniu harmónie a krásy. Strata citu pre harmóniu biologicky vyvážených biotopov vyvoláva aj stratu citu pre hodnoty ako také a tým pripravuje cestu k strate ľudskosti. Uzatvorenie mieru s prírodou si tiež vyžaduje priateľský vzťah k zvieratám, ktorý vychádza z čisto estetického hodnotenia. Tento priateľský, súcitný vzťah vzniká z uvedomenia si jedinečnosti všetkého živého. Naše vesmírne sondy napriek vzdialenostiam, ktoré prešli, život v kozme nenašli. Iste kdesi v nekonečne tu a tam nejaká iná forma života byť môže, ale zdá sa, že je javom pomerne riedkym. Potom je dokonca aj machový porast na kameni so svojím malinkým svetom zázrakom hodným úcty."Irenäus Eibl-Eibesfeldt, 1991

Máme holé ruce - kričia Američania. Na akciu Hands across the sand prišli... ja neviem. Asi na bicykli.

"Naša netrpezlivosť a lačnosť po zisku by nás nikdy nemali vtiahnuť do prísliš veľkého riskovania, pretože by sa mohlo ľahko stať, že už by sme sa nikdy nemohli zo svojich chýb poučiť," -  povedal Irenäus Eibl-Eibesfeldt 19 rokov pred explóziou Deepwater Horizon.

Citáty sú z knihy, ktorú napísal žiak Konrada Lorenza Irenäus Eibl-Eibesfeldt: Člověk - bytosť v sázke (Přírodopis lidské pošetilosti), 1991