Skákanie do reči

        Sú ľudia, ktorí sa nevedia naučiť neskákať do reči. Neskákať do reči nás začínajú učiť už rodičia. My, keď prídeme na svet a naučíme sa hovoriť, hneď začneme skákať do reči. Mama s otcom hovoria o nejakej dôležitej veci a dieťa im skočí do reči "... A prečo nemá had nohy?" "Počkaj teraz Dežko! Tato sa s mamou rozpráva o kandidátoch do volieb. Neprerušuj nás!" Ale čo už Dežkovi, ktorý prišiel na svet minulý rok, hovoria nejakí kandidáti? On chce vedieť, prečo nemá had nohy. Sú deti, ktoré možno naučiť neskákať do reči. Jednak dohováraním, jednak dobre mierenými fackami otvorenou dlaňou, prípadne štípaním alebo okrikovaním slovíčkom "kuš!". Najmä slovíčko "kuš" vie  urobiť hotové zázraky. No dobre, ale sú na svete jedinci, ktorí skáču do reči a nikto ich nikdy neodnaučí tomuto zlozvyku. To je jedno, v akej profesii sa uplatňujú, skáču do reči a cítia sa pritom ako ryby vo vode. Dajme tomu čašník. Prinesie vám jedálny lístok, vy sa začnete so spolustolovníkmi radiť, čo si dáte, a čašník vám skočí do reči: "Dajte si čevabčiči! Aj ja to mám veľmi rád!" Poznáte také typy? Môže to byť aj farár, učiteľ, taxikár alebo policajt. Minule som stretol človeka, ktorý má svoje povolanie založené na skákaní do reči. Neuhádli by ste, čo je to za profesia! Sedíte v trolejbuse, debatujete s priateľkou o láske, o manželstve, a zrazu vám chlapík, ktorí stojí pri vás v tom trolejbuse, skočí do reči: "Revízia cestovných lístkov!" Áno, revízor to má priamo založené na skákaní do reči. Vyberie si v trolejbuse takých, čo majú najviac rečí, a uprostred tých rečí zaútočí ako anakonda. Moment prekvapenia, to som si všimol, bol pre útočníka rozhodujúci. Ale sú aj takí skokani do reči, ktorí sa vzápätí po skoku ospravedlnia dobrotivou formulkou: "Prepáčte, že vám skáčem do reči, chcem sa len opýtať, ako často chodíte medzi ľudí?" "Prepáčte, že vám skáčem do reči, nie ste vy náhodou z Pustých Úľan?" "Prepáčte, že vám skáčem do reči, kde ste kúpili tie nádherné ponožky?" Najmä televízni moderátori používajú túto formulku, keď skáču do reči. Všimli ste si? Ono ich to vlastne ospravedlňuje skočiť do reči, lebo sa vopred ospravedlnia. Teda - nie vopred. To by nebolo presné: počas skoku. Skáču do reči a ihneď po skoku povedia "prepáčte, že vám skáčem do reči..." a sú z najhoršieho vonku. Čakám, kedy bude debatovať s moderátorom alebo moderátorkou v televízii nejaký neznášanlivec, ktorý skákanie do reči moderátorovi nebude tolerovať a hneď po formulke "prepáčte, že vám skáčem do reči..." povie "A neprepáčim!" Struhne moderátorke jednu otvorenou dlaňou, moderátorka mu facku vráti a nastane taká kuca-paca, že budú musieť zavolať riaditeľa, ktorý im skočí do reči a diskusnú reláciu ukončí. Ak chcete mať pokoj, drahé čučoriedky, neskáčte nikomu do reči.

Zdroj: Július Satinský: Čučoriedkáreň (2),  IKAR 2003
-------------------------------------------------------------