1. kapitola

Bola hlboká noc keď sa Naruto vrátil do Konohy.

Už v živote nepôjdem na takúto misiu. Ten prekliaty démon bol taký rýchly, že som ho naháňal tri dni,

rozmýšľal o svojej poslednej úlohe, no po chvíli na to zabudol pretože začul praskanie konárov. Zdvihol kunai nôž a už už ho chcel hodiť na nejasnú postav. V tej chvíli však rozoznal kto ho sleduje. Pred ním stálo dievča s krátkymi ružovými vlasmi.

Sakura! Preboha prečo ma sleduješ?

Sakura sa naňho uškrnula. Vôbec o nej nevedel už takých pár hodín.

Je to zábava a nesmiem vínsť z cviku. Vystrašila som ťa však?

Smiala sa a sledovala ako sa bude tváriť. Lenže Naruto už nebol taký ako pred tým. Nedal nasvojej tvári znať čo si o tom myslí. Sakura si všimla, e to už nie je ten malý chlapec, ktorý bol do nej pobláznený.  

Našla si ho?

spýtal sa Naruto a tak aj načrtol tému, ktorej sa Sakura vyhýbala. Pred pár rokmi sa vydala hľadať Saukeho a tak sa na čas vzdala úlohy kunoichi.

Áno.

Tá otázka Naruta prekvapila predpokladal, že by tu bol s ňou. Radšej sa v tejto chvíli echcel dozvedieť podrobnosti. Bolo by to nevhodné už len kvôli tomu ako sa Sakura tvárila. V očiach sa jej zrkadlil smútok a on nevedel ako sa v takejto chvíli správať. S Hinátou to bolo jednoduchšie. Ju pobozkal a bolo. Lenže Sakura to bolo o inom.

Ach Naruto! Nechcel so mnou ísť!

Sakura sa naňho vrhla a plakala. Naruto bol prekvapený a nemotorne ju pohladil po vlasoch.

Takže sa až tak nezmenila ako som si myslel.

pomyslel si a pozrel sa na ňu. Vyzerala hrozne. Napriek tomu v akom bola stave sa zmenila väčmi ako Naruto tušil.