Jednoduché  rozhodnutia sú ľahké - rozhodujeme sa pre slasť a proti bolesti. Namáhavejšie sú rozhodnutia medzi viacerými slasťami, slasťami spojenými s bolesťami, slasťami po ktorých nasleduje bolesť...

Bližšie to rozoberal Jeremy Bentham (zakladateľ utilitarizmu):
Pri rozhodovaní vraj záleží na tom, či je slasť:
a) silná alebo slabá
b) dlhá alebo krátka
c) okamžitá alebo vzdialená
d) istá alebo neistá
e) čistá alebo spojená s nejakou bolesťou
f) nasledovaná ďalšími slasťami alebo bolesťami.
g) pre všetkých alebo iba pre niektorých.

Rozhodovanie ďalej sťažuje množstvo slasti, resp. množstvo rôznych túžob, ktoré človek môže uspokojiť :
 túžba po slobode, spravodlivosti, úcte a sebaúcte,
 moci, láske,bezpečí ,pokoji,zábave,priateľstve, zdraví,
 sexe, mať deti, kráse, jedle, teple, chlade,
 poznaní, múdrosti, túžba robiť dobre skutky, hýbať sa, nehýbať sa.......

Navyše nemáme čas a schopnosti venovať sa všetkému, vyskúšať všetko,mať všetko a musíme si zvoliť určitú cestu, životný štýl, stratégiu, okruh záujmov. Nie každá cesta uspokojí všetky naše túžby,
niektoré cesty sú mimoriadne nepríjemné (a lá bezdomovec). Niektorí dokonca tvrdia,že existuje iba jediná správna cesta....

Preto vznikajú naše ťažkosti v rozhodovaní:

a+b)--> Žiť radšej krátko a dobre, alebo dlho a menej dobre?
a+d)--> Je lepší vrabec v hrsti, alebo holub na streche?
a+e)--> Je ti lepšie  keď odpočívaš v bezpečnom pokoji na slame,
        ako keď máš zlaté ležadlo a pritom si plný duševného nepokoja? (Epikuros)
        Maximum zážitkov, alebo minimum námahy?
a+f)--> Piť či nepiť? Čokoláda, áno či nie?
a+c+d)--> Ísť za svojim snom, alebo sa držať pri zemi?
      resp. Radšej blízke - isté - málo príjemné, alebo vzdialené - neisté- a veľmi príjemné.
c)--> Užívať si prítomnosť, tu a teraz? Za ničím sa nehnať, máločo odmietať?
      Alebo stále myslieť na budúcnosť. Byt zodpovedný...
e)--> Športovať čí nešportovať? Rádi sa hýbeme, ale zároveň sa nám nechce.
f)--> Ísť či neísť k zubárovi?
      Pracovať čí nepracovať?
g)--> Radšej jeden šťastný a kopa nešťastných, alebo kopa pološťastných - polonešťastných?
      Rodičia, manažéri, politici, sudcovia to majú s rozhodovaním ťahšie. (Ak im na tom záleží.)  

Rozhodovanie samo osebe je nepríjemné a namáhavé, hrozí, že sa rozhodneme nerozhodovať.Kúpime draho a zle- no a čo, že si o nás myslia, že sme hlúpi. Chceme dať bremeno svojich rozhodnutí na Boha, resp. jeho prostredníka farára, ako ovečky z Moninho lexikónu. Chceme na všetko hovoriť nie, nie, nie, ...sadnúť si pod strom ako Budha a nič nerobiť. No a čo, že v zime bude zima? Alebo budeme na všetko hovoriť áno, áno, áno. V živote treba skúsiť všetko. Kto sa nebojí následkov, može robiť čo chce. O sto rokov nám bude  všetko táááák jedno. (Pravda,ak neexistuje posmrtný život.)

Na tento článok by mal v budúcnosti nadviazať ďalší - "O riešení niektorých ťažkostí v rozhodovaní  pre špecifický prípad lenivého, menej chytrého zamestnanca...."