Prebudila som sa do zasneženého ráno. Je polovica októbra a máme tu sneh. Svet čím ďalej tým viac začína byť postavený na hlavu. Ale...veď čo iné by sme čakali. Hodnoty, ktoré boli pred tým prirodzene v ľuďoch, momentálne ustupujú tejto dobe. Dobe mimoriadne rýchlej, mimoriadne materiálnej, mimoriadne krutej a miestami neľudskej, aj keď máme nadštardatné ľudské podmienky. Akosi sme si na to zvykli. Zvykli sme si na určité veci, samozrejme, automaticky. Už nemáme potrebu za zaoberať skutočným prežitím. Máme teplo v domovoch, máme elektrinu, teplú vodu a čo jesť. Ako píšem, berieme to automaticky. Čo je však smutné, berieme automaticky aj ľudí v našom okolí. Všetko sa akosi stáva neuveriteľnou automatizáciou a zvykom. Zvyk je síce železná košeľa, no pri niektorých zvykoch sa nám pod tou košeľou nenormálne, miestami nemorálne ohýby chrbát a tlačí nás k zemi.
Ostalo mi smutno. Pri pohľade na sneh v októbri pociťujem nenormálny chlad. Ktorý však nie je v spojitosti s poveternostými podmienkami, ale s podmienkami, ktoré vytvárame my ľudia v tejto spoločnosti. Chlad ide predovšetkým z nás.
Som však iná. Viem, čo spravím. Prídem do práce a kolegyniam spravím horúci čaj, aby sme sa trošku zohriali a zohriali si naše telá, naše duše. Svet to neskutočne potrebuje. Svet potrebuje teplo duší, teplo sŕdc, teplo človečiny.
Napriek snehu prajem Vám krásny teplúčky deň. Nezabudnite na to, že ono je takmer všetko v nás a o nás. My vysielame signály do vesmíru...skúsme vyslať tie pozitívne.
Spravte si spolu so mnou teplý čajík a usmievajte sa na tento svet, ktorý nie je čierny, ale sivý...
..odchádzam hľadať bielu farbu..nie v snehu, ale v ľuďoch
Autoamtizácia ľudských životov stavia tento svet na hlavu
15.10.2009 08:00:11
Komentáre
studené ruce
čierna je fajn
ale vážne - svet je farebný a miešat len bielu a čiernu sa mi zdá trošku nie "kóšer"
Barka moja,
Pekný deň Ti prajem a nájdi si to teplo človečiny aby ťa to zohrialo čím skôr na duší :)
VYSTIHLA SI TO
Barka, u teba sa stačí len pristaviť a už ma čloek teplúčko pri srdci...
:-)))
teplý čajík
Rozvonia dom i
Matahari
Iviak
Iriska moja
A ešte niečo...netreba hľadať teplo človečiny pri niekom inom, ak ho nosíme v sebe, to nás zohreje a nepremení nás v chladné figúrky tohto sveta...
Rozprávočka moja