Stretla som kamošku. Po dlhom čase. Niekedy dávno pradávno sme boli úplnesupermeganajlepšie priateľky. Také na život a na smrť. Také, ktoré si povedali všetky všetulinké tajomstvá..aj také, čo ešte ani  nevedeli:-)) Také, ktoré spolu chodili na diskotéky, balili chalanov, privádzali do zúrivosti profesorov, pozerali romantické filmy, jedli želatínové cukríky na tony, veľa sa smiali a rozprávali celé noci.

Nezáležalo na tom ,že ja som bývala cez týždeň na intrenáte. Víkendy patrili len nám. Nezáležalo na tom,že ja som mala chalana. Brali sme ju do partie.Boli sme nerozlučná trojka. Stále spolu.

Prišlo to nepadane, postupne...

Ochladenie vzťahov. Studená sprcha. Vytriezvenie, že dokážeme bez seba žiť. Už sme si neboli zrazu také blízke, dôvernosť sa vytratila. Zostalo len kamarátstvo.

 Bolelo to.

Život ide ďalej.

Ľudia v našom živote sa menia. Niektorí s nami zostanú celý život, iní sa vytratia po pár prežitých chvíľach. Preletia našim životom ako kométy,osvietia ho, zažiaria a potom zhasnú . A my sa zvykneme pýtať sami seba, či to  všetko s nimi nebol len krásny sen....

Ty si bola mojou kométou...