Učím sa francúzštinu. Ako sa ju najlepšie naučiť? V samotnej krajine. Vybrala som sa do Francúzska.

Rodina v ktorej som bývala bola veľmi sympatická. Pani domu, Claire, bola očarujúca a milá, jej manžel, Jean-Pierre, vždy ochotný a trpezlivý, deti znesiteľné. Poznávala som pamätihodnosti, všetko primerane obdivovala a hlavne veľa a zaujímavo rozprávala (opatrne som sa vyhýbala téme domáceho zvieratstva), podľa mňa som bola jednoducho úžasný hosť.

Raz sme sedeli pri večeri a ako obyčajne debatovali. Prišlo aj na výchovu detí, či by rodič mal byť prísny, alebo naopak dať deťom veľa voľnosti a vo všetkom ich podporovať. Zastávala som zlatú strednú cestu a zdôverila sa ako to robím ja: "Ja svoje deti podporujem takmer vo všetkom a snažím sa im poskytnúť dostatok priestoru, ale mám svoje pravidlá a deti ich musia rešpektovať" predniesla som dôstojne a upila z pohára červené víno a zahryzla syr.

Pri stole nastalo úplné ticho, všetci na mňa hľadeli s otvorenou pusou ( dokonca aj pes). Potom sa všetci odrazu začali bláznivo smiať, plieskať rukami po stole a Jean-Pierre medzi výbuchmi smiechu a so slzami v očiach hovoril: " Aj Claire keď má svoje pravidlá, musíme ju všetci rešpektovať."

Claire po ňom mierne sekla pohľadom a keď sa dosmiali, bolo mi vysvetlené, že spojenie "mať svoje pravidlá" v bežnej reči znamená mať menzes.