Cez leto som šla na prázdniny k ocovi,pretože naši sú rozvedení. Niekedy mi chýbajú spoločné chvíle,ale život musí ísť ďalej. V jedno krásne ráno som sa vybrala vonku,aby som netrčala stále doma. Ako som išla popri rieke,zošmykla som sa rovno do vody. Rieka bola veľmi silná.Nevedela som čoho sa mám chytiť.Bola som v panike,nuž voda ma niesla ďalej a ďalej...Tak som začala volať o pomoc.Kričala som zo všetkých síl,až nato..prišiel ku mne jeden chlapec.Zobral konár a zakričal,aby som sa ho chytila.Rýchlo som ho schmatla,pretože mi šlo o život.Vytiahol ma,ja som len ležala.Myslel si že zomieram,tak mi dal dýchanie z úst do úst.Bol veľmi pekný,tak som sa tvárila,že nedýcham.Hneď po jeho výkone,som sa "prebrala".Ja som mu poďakovala.Od vtedy,ako sa môj deň stal skoro osudným,som s ním bola pomaly každý deň.Stali sa z nás kamaráti a o pár dní sme boli svoji ♥ Najhoršie na tom je,že prázdniny netrvali večne :-/