Pre artificiálne memplexy je cesta r-stratégie cestou zníženia miery komplexity a štrukturality. Čím jednoduchší memplex, tým viac hláv je schopných ho replikovať. Čím viac hook mémov obsahuje, tým lepšie. Je to cesta od špecializácie k univerzálnosti, k maximálnej prispôsobivosti na génovú normalitu.
Oproti mnohým organizmom s r-stratégiou, ktoré aj v minimalizovanej verzii predsa len obsahujú značnú génovú diverzitu dôležitú pre elementárne prežitie celku, artificálne meplexy majú možnosť sa minimalizovať skutočne do minimálnej miery. Základné kritérium je replikácia, a tak často stačí nejaký hook mém a pár mémov k nemu aby dokázal triviálny memplex plynúť populáciou ako mexická vlna športovým štadiónom, viď napríklad rôzne módne vlny v obliekaní.
Proces minimalizácie je ľahko sledovateľný v každej umeleckej oblasti. Napríklad kým od ranného stredoveku po klasicizmus vidíme v hudbe postupný prechod od ľudovej hudby cez gregoriánsky chorál a stále komplikovanejšiu sakrálnu hudbu po vznik sonát, koncertov a opier - s rastom demokratizácie vidíme štrukturálny ústup cez operety po muzikály, rockové opery až po čistú pop-music nech už je v akejkoľvek forme
Tak ako v prípade K-artificiálnych memplexov, aj pre r-artificiálne memplexy môžeme konštruovať morfné pole, ktoré budem nazývať r-morfné pole. Aj toto pole vytvoríme tak, že budeme postupne modifikovať jednotlivé mémy r-artificiálneho memplexu, čím v n-rozmernom poli dostaneme nového potomka pôvodného meplexu, ktorý sa líši v jedinej variácii.
Aké sú vlastnosti r-morfného poľa a čím sa líši od K-morfného poľa?
Zásadný rozdiel (a z toho vyplývajúce dôsledky) je v tom, že r-morfné pole vytvárajú r-artificiálne memplexy, ktorých štruktúra musí vyhovovať maximálnemu možnému počtu ich rozmnožovateľov. Preto sa skladajú z menej mémov a z nich ešte musí byť významný podiel hook mémov , ktoré vyvolávajú dráždenie tých najzákladnejších a najrozšírenejších percepčných štruktúr mozgu, a preto majú malú variabilitu. Preto sú r-mofné polia výrazne plochejšie, ako K-morfné polia a ich variabilita je rýchlejšie vyčerpaná. Toto má vplyv na rozdielnu dynamiku šírenia K-artificiálnych a r-artificiálnych memplexov.
K-artificiálne memplexy môžu prechádzať generáciami, pričom môžu v K-morfnom poli postupne meniť svoju štruktúru. Môžu naberať nové a nové mémy, teda K-morfné pole získava na stále nových rozmeroch, v ktorých je možné vytvárať nové memplexy. Z toho vyplýva napríklad základný pocit umeleckých elít, že kreatívnosť umenia je nevyčerpateľná.
Obsiahnuť K-artificiálny memplex vyžaduje výnimočné úsilie, preto často pre získanie pocitu výnimočnosti stačí deviantnému jedincovi obsiahnuť už dávno vytvorený K-artificiálny memplex (napríklad Beethovenov koncert). To má za následok vysokú vertikálnu stabilitu veľkej časti K-artificiálnych memplexov, ktorú získavajú prenosom cez generácie ich rozmnožovateľov.
Naproti tomu r-artificiálne memplexy z dôvodu nízkej variability veľmi rýchlo vyčerpajú svoje morfné pole, a preto majú skôr charakter akýchsi vĺn, ktoré sa šíria populáciou hláv v rámci obmedzeného časového úseku. Majú teda horizontálny charakter a iba výnimočne presiahnu hladiny niekoľkých generácií. Ak sa tak aj stane, ide obyčajne o implementovanie takéhoto memplexu do symbiózy s K-artificiálnym memplexom. Ako príklad uveďme pokusy Georga Gershwina a iných, v hlavách ktorých sa K-artificiálny memplex klasickej kompozície zlúčil s r-artificiálnym memplexom jazzovej hudby.
Plochosť r-morfného poľa však neznamená reprodukčný neúspech v ňom obsiahnutých mémov, práve naopak. Z dôvodu nedeviantnej štruktúry kognitívnych schopností normálneho rozmnožovateľa r-artificiálneho memplexu stačí iba malý krok v r-morfnom poli, aby sa novo generovaný memplex mohol šíriť ako zdanlivo nový. Tomu napomáha aj nízky výdaj energie na obsiahnutie r-artificiálneho memplexu. Takto sa napríklad pôvodne zložité hudobné rytmické konštrukcie symfonických skladieb simplifikovali k základnému rytmu srdca pop-kultúry, kde stačí iba malá obmena tohoto rytmu a máme synkopický jazz, rock-and-roll, reage (alebo rýchlejšie ska), či techno.
Takto sa s generačne malými obmenami neustále vracajú tie isté mémy v obmedzenom množstve memplexov, kde si vzájomne iba vymenia miesta. Sú štandarne nerozhľadenými novými a novými generáciami hláv vnímané ako "nové štýly", hoci napríklad v pop-music ide stále len o rôzne variácie afrických rytmických spevov a prevažne anglosaskej ľudovej hudby (najmä írskej). Už som sa stretol viackrát s povzdychom hudobníkov a hudobných publicostov, že v pop-music sa už nič nič nové vymyslieť nedá. Podľa mojej mienky je to z vyššie uvedených dôvodov skutočne pravda, a táto pravda sa týka celej pop-kultúry, teda aj literatúry a jej vizualizovanej podoby - filmu.
Aby prežili, využívajú r-artificiálne memplexy všetky dostupné mekologické stratégie. Vytvárajú najmä účinné symbiózy s trhovými memplexami, pretože z dôvodu ich ľahkej replikácie do veľkého množstva kópií sú výhodným tovarom. Tieto symbiózy sú dokonca už v pokročilej mekologickej forme: v inštitucionálnom habitáte, napríklad v podobe showbiznisu, marketingových vydavateľstiev a podobne, ktoré si vyvinuli vynikajúce replikačné nástroje, ako napríklad predaj celých playlistov za výhodnejšiu cenu do rozhlasov, ako predaj jednotlivých memplexov.
Ďalší mekologický trik, ktorý najmä pok-kultúrne r-artificiálne memplexy využívajú už pravidelne je eukaryotizácia memplexov. Pod týmto pojmom myslím podobný proces, aký prebehol s našou pra-pra-pra bunkou, ktorá do seba vštrukturovala iné bunky a tie sa stali jej súčasťou. Napríklad každá mitochondria v každej našej bunke je vlastne organizmus s vlastnou DNA, hoci výrazne zredukovanou. Mitochondria poskytuje materskej bunke určité služby (uvoľnuje viazanú energiu) a za to sa jej materská bunka stará o rozmnoženie a udržanie štruktúry.
Takto aj r-artificiálne memplexy sa spájajú do jedného celku s inými podobnými a my ich vnímame ako určitý životný štýl. Pop-music bez toho dokonca ani nemôže existovať. S jednotlivými memplexami hudby býva pravidelne spájaný určitý memplex obliekania, výzoru, správania sa.
Za zmienku stojí ešte časté striedanie generačných vĺn šírenia r-artificiálnych memplexov, najmä v pop-music. Toto je synchronizované s nástupom nových generácií sapientov, ktorí majú záujem o vybudovanie si miesta v ustálenej hierarchii svorky starších generácií. Vzhľadom na dlhé obdobie neoténie mláďat sapientov je prakticky nemožné si toto umiestnenie vybudovať v krátkom čase. Táto situácia je výhodná pre r-artificiálne memplexy, pretože to umožňu využiť hook mémy viažuce sa na potrebu umistnenia sa v svorke na vzájomné súperenie o novo príchodzie hlavy tínejdžrov. Mémy starých r-artificiálnych memplexov sa snažia preskupiť do zdanlivo nových r-artificiálnych memplexov a tie využijú prirodzenú revoltu mladých sapientov na svoju replikáciu do ďalšej generácie hláv, ktoré to pociťujú ako vymdzenie voči starším generáciám.
dokončenie v pondelok...
Obsah cyklu
Mystifikácia kultúrnymi elitami IMystifikácia kultúrnymi elitami II
Mystifikácia kultúrnymi elitami III
Komentáre