Minule som si uvedomil zaujímavu vec. Som fascinovaný svojou minulosťou. Teda myslím, že nie len ja. Väčšina ľudí. Ľudia stále nostalgicky pozerajú do minulosti.
Všimol som si, že sa periodicky opakuje obdobie kedy padnem do depresie a rozmýšľam. O minulosti. O tom aké to vtedy bolo iné. Lepšie samozrejme. Naposledy som depresioval, aké bolo fajn, ked som hrával futbal a chodil von. Každý deň. Depresiu som si zväčšoval každou ďalšiou myšlienkou a nakoniec som si spomenul, že to až také fajn nebolo. Spánok 4-5 hodin dva roky v kuse. Pamätám si ako som to nenávidel. A tým väčšinou rozumná čast môjho uvažovania končí.
Nemyslím si, že som jediný. Ľudia su takí. Veci, ktoré im neskutočne vadili sa s odstupom času zdajú celkom milé. A je to tak strašne hlúpe. Prečo ľudia cítia potrebu žiť svoj život cez minulosť? Pretože Ľudia sú teľatá. A je to jednudochšie. Nie je ľahké pozerať do predu - do budúcnosti.
Rozmýšľal som, čo chcem robiť tak o 5 rokov. Klasická pohovorová otázka, kde človek povie niečo, čo tá druhá strana chce počuť. Ale keď sa nad tým zamyslím, tak odpoveď je "Neviem". Neviem, či chcem mať deti, neviem na akej pozícií chcem pracovať, neviem prakticky nič. Dokonca ani neviem, či chcem pracovať v odobore čo robím. Preto ma asi fascinuje minulosť. Mal som sny a budúcnosť bola ďaleko. Teraz je tu a mne sa to nepáči.
Všimol som si, že sa periodicky opakuje obdobie kedy padnem do depresie a rozmýšľam. O minulosti. O tom aké to vtedy bolo iné. Lepšie samozrejme. Naposledy som depresioval, aké bolo fajn, ked som hrával futbal a chodil von. Každý deň. Depresiu som si zväčšoval každou ďalšiou myšlienkou a nakoniec som si spomenul, že to až také fajn nebolo. Spánok 4-5 hodin dva roky v kuse. Pamätám si ako som to nenávidel. A tým väčšinou rozumná čast môjho uvažovania končí.
Nemyslím si, že som jediný. Ľudia su takí. Veci, ktoré im neskutočne vadili sa s odstupom času zdajú celkom milé. A je to tak strašne hlúpe. Prečo ľudia cítia potrebu žiť svoj život cez minulosť? Pretože Ľudia sú teľatá. A je to jednudochšie. Nie je ľahké pozerať do predu - do budúcnosti.
Rozmýšľal som, čo chcem robiť tak o 5 rokov. Klasická pohovorová otázka, kde človek povie niečo, čo tá druhá strana chce počuť. Ale keď sa nad tým zamyslím, tak odpoveď je "Neviem". Neviem, či chcem mať deti, neviem na akej pozícií chcem pracovať, neviem prakticky nič. Dokonca ani neviem, či chcem pracovať v odobore čo robím. Preto ma asi fascinuje minulosť. Mal som sny a budúcnosť bola ďaleko. Teraz je tu a mne sa to nepáči.
Komentáre