Prezident: Ďakujem, ďakujem, panie a bacil...ehm, páni. Posadiť! Chcel by som vás poprosiť, aby ste si nevšímali ostreľovačov sú tu pre vašu bezpečnosť. Ak by ste náhodou zbadali červené svetielka potulujúce sa po telách, poprosím vás zdržať sa prudkých pohybov, ide o jednoduché bezpečnostné opatrenie, ktoré má chrániť našu slobodu, svojstojnosť, ústavu, boha, demokraciu a hranolčeky od McDonalda. Ďalej by som vás chcel požiadať, aby ste sa pokúsili nevšímať si troch zápasníkov Sumo pod mojím stolom, tí sú tu zas pre zmenu pre moju bezpečnosť. Bezpečnosti nie je nikdy dosť, veď už len hen minule som sa pošmykol pri vyliezaní zo sprchy a nepadnúť na tuná Jožka (spotený sumozápasník sa ukloní) škaredo by som sa zranil. Poďakujme všetci Jožkovi.

Zbor hlasov: „Ďakujeme Jožko“ Sálou sa ozve „Hurá, Hurá!“ a potlesk. Zadné rady začínajú tancovať.

Prezident: Sčervenie „Ticho!“

Na publiku vyrašia červené body ako huby po daždi, ľudia zblednú a posadia sa. Body ešte chvíľu bezcielne blúdia davom, tu sadnú na čielko, tu na nežný výstrih matróny v rokoch, potom zmiznú.   

Prezident (už pokojne): Je mi veľkou cťou, že medzi nami môžem privítať dvoch významných spolupracovníkov, pána Štefana Feketeho, silného zástancu slobody. Ďakujem vám za váš príchod. (Búrlivý potlesk, ovácie, zadné davy zasa začínajú tancovať, po vlne červených bodiek spotené sadajú na miesto) a pána Rodrigéza Bevelaguu, predstaveného komory lekárov a ostatnej verbeže, ktorá im len stojí v ceste pri vykonávaní bohorovného povolania. Ďakujem za príchod aj vám (nervózny potlesk).

Chcem vám všetkým poďakovať za účasť a za vaše úsilie. Vám všetkým, ktorí ste prejavili záujem o celosvetové zdravie a veci, o ktorých dnes budeme diskutovať. (davu z neznámych príčin stvrdnú črty tváre, niektorí sa začnú silnejšie potiť)

Stretli sme sa v časoch veľkej potreby bezpečnosti nášho veľkého národa, času, kedy ochrana slobody vyžaduje veľké obete, čas, ktorý bude rezonovať celou našou históriou.

Za posledných 60 rokov sa naša krásna zem ocitla v ohrození diabolským nepriateľom, ktorý musí naštartovať obdobie, kedy si naša krásna krajina určí svoje miesto vo svete. Obdobie hľadania sa. Bezprecedentné útoky, hoc v ďalekých krajinách môžu náš štát zatiahnuť do boja o boja o prežitie a naše snaženie preto musí smerovať k jeho potieranie všade, kde sa objaví. Musíme hľadať spojencov v slobodných krajinách celého sveta a spolupracovať s nimi na budovaní mieru a pokoja. Roky 1968 a 1969 otvorili dvere do nového sveta, sveta eskalujúceho násilia, ktoré stálo životy miliónov ľudí. Otvorili nám oči a poskytli tak drahé varovanie pre naše budúce skutky. Ukázali ideológiu založenú na vraždách nevinných.

My, tak ako naši otocovia, nenecháme túto hodenú rukavicu bez odpovede. Nezáleží na tom, ako dlho to bude trvať a ani koľko to bude stáť. Tento tieň strachu bude porazený a náš národ zdvihne hlavu v mohutných ováciách víťazstva! (ženy odpadávajú, sálom sa ozýva búrlivý potlesk, keď zrazu Prásk, muž, ktorý v transcendentálnom vytržení vytiahol mobil padá zasiahnutý guľkou. Sála bledne a stíchne, ľudia si sadajú)

Prezident: Ehm... Ospravedlňujem sa za toto malé intermezzo, obávam sa, že v našom boji musíme byť všetci pripravení priniesť aj najvyššiu obeť.

Vráťme sa k jadru problému. Začal som hovoriť o mocnom nepriateľovi. Nepriateľovi tak strašnom, že ročne stojí tisícky životov našich občanov. Nepriateľom sužujúcim ľudstvo od jeho počiatkov.

Budeme ho hnať pred sebou, až na svete neostane jediné miesto, kde by sa mohol schovať.

A v tejto vojne s najväčším nepriateľom, chrípkou, naša krajina nieje sama. Veľa vlád sa tvárou v tvár nebezpečenstvám prebudilo a začalo konať. Svetové ohrozenie chrípkou vyžaduje primeranú celosvetovú odpoveď.

Naši spojenci sú tak ako my nútení robiť tvrdé rozhodnutia, musia na seba vziať riziko, že im nepriateľ vezme život. Tieto krajiny sa ukázali byť priateľmi a spoľahlivými spojencami. Našou stratégiou je úplná porážka a pomoc krajinám najviac postihnutých nepriateľom. Krajinám, ktoré už generácie trpia pod tvrdou rukou chrípky, kde smrť kráča ruku v ruke s úpadkom. Nepriateľom, ktorý týmto krajinám bráni v rozvoji, rozvoji ich sociálnych a ekonomických kritérií. Celý svet sa na nás dnes pozerá a pozerá smerom na východ.

Boj s chrípkou vyžaduje silné zanietenie. Je to zároveň komplikované, vyžaduje si trpezlivosť a odhodlanie. Naše zdravie má zlých nepriateľov, ktorí neváhajú obetovať nevinných.

Pred pár rokmi svet oplakával svojich mŕtvych a zbieral odvahu. Odvahu vykročiť na cestu. Zastaviť to hrozné trápenie, ktoré svet musí trpieť. Sme rozhodnutí zastaviť tú hnusnú chorobu, chrípku a zničiť každý jeden jej zárodok. Tento svet musí chrípku zničiť. Máme teda cieľ. A ním je koniec chrípky.

Áno, je mi jasné, že nebude jednoduché, naplniť ho. Nedá sa to ani naraz, ani púhou silou. Napadli nás a vyzvali nás a preto neistota a smútok a obete mnohých rokov nenecháme stíchnuť.

Prv, než históriu uzurpujú knihy, píše ju odvaha. Odvaha bojovníkov, ktorí v sebe našli silu postaviť sa ťažkým úlohám. My sme tá generácia, ktorá bude žiť v čase odvahy. Odvahy poraziť odvekého nepriateľa a obrodiť svet.

Nech vám žehná boh.