Už som sa tešila ako malá, že všetko našlo svoj zmysel, všetko má svoj význam a každý dielik zapadol presne tam kam mal. Bol to úžasný pocit, no trval len chvíľu..

Zrazu som chcela zakričať na celý svet "STOJ!" No nepomohlo to.. Každý máme svoju cestu a tá naša sa zrazu rozdelila. Neviem či len na okamih, alebo na večnosť, no v tomto momente mi to trhá srdce. Viem, že mám byť vďačná za každý okamih, úsmev, ale aj vrásku na čele, ktorú si mi spôsobil, no teraz mi to nejde. Som príliš hlboko v pocitoch, aby som sa nad to celé dokázala povzniesť. Ešte neviem určiť ako mi to pomohlo ďalej rásť, niečo nové sa o sebe naučiť. Vnímam len to, že si preč.

Ľudia prichádzajú a odchádzajú z nášho života, no stále si na to akosi neviem zvyknúť. Pripadám si, že s každým čo odišiel, odišla aj časť môjho srdca.

Ani som neverila, že môže mať toľko kúskov...