Dnes večer som šla hodiť moju sestru domov. Skoro som u nej ostala spať, ale niečo ma strašne moc ťahalo domov. Teraz viem, čo to bolo. Keď celý deň strávite v množstve rôznych priestoroch s mrte veľa ľuďmi, od rána beháte po zasmradených uliciach, hlučných kaviarniach, počúvate vresky odvšadiaľ, o 22h, keď konečne prídete domov, zatvoríte za sebou dvere a pred sebou máte tmu. Ešte nezasvietite, chvíľu si užívate to nič, ticho, žiadne svetlo, farby, zvuky, nič. Pomaly sa dostávate k sebe a do svojho vlastného priestoru. Po chvíli zažnete, vyzlečiete sa do naha, dáte si sprchu, ktorá z vás zmyje všetky nepríjemnosti z celého dňa a potom si pokojne, s uterákom omotaným okolo ešte mokrého tela vychutnávate VÁŠ VLASTNÝ PRIESTOR. Nalejete si pohár dobrého červeného, pustíte si svoju obľúbenú hudbu, začítate sa do knihy, alebo zapnete počítač a napíšete aký príjemný môže byť tento večer siedmeho marca dvetisícdvanásť. Nik sa vás na nič nepýta, nik od vás nič nechce, nikoho nemusíte počúvať, len si vychutnávate samých seba, pokoj, príjemnú hudbu, a to, že jednoducho len ste. have a good night http://www.youtube.com/watch?v=y7cPGvYjjC8