S hlasným výdychom sa hodím na sedadlo. Tá tažka je dnes fakt ťažká! Našťastie, nie až tak, ako bola včera.
Včera- uf! To bolo niečo strašné! Vláčiť sa po celom meste s taškou, ktorá má najmenej desať kíl, a navyše v tej horúčave, poviem vám, to veru nie je žiadna sranda. No čo, keď mám toho tak veľa. Škola, potom francúžština a ešte nemčina. Ale keď ja sa chcem učiť cudzie jazyky. Nie žeby som po tom nejako priahla, to skôr mojej mamke o to ide. To nevadí, angličtinu milujem, mám ju totiž v krvi. Francúžština, nádherný to jazyk. Ľubozvučný, proste fantázia. A nemčina... tak to je dôležité. Naozaj. A náhodou mi ide. No, nie náhodou. Pomaly to bude ôsmy rok, čo sa ju svedomito učím.
Cudzie jazyky- to je niečo pre mňa! Nie ten dejepis... uf, ktorého to vlastne bolo? Dnes sa chystám opraviť si známku z dejepisu odpoveďou (vychádza mi totiž dvojka, a ak by sa mi na konci roka nejaká tá dvojka na vysvedčku objavila, mamka sa nervovo zrúti) a tak sa poslednú látku snažím nejako dohnať aspoň v aute, posediačky, cestou do školy.
1. diel, kapitola I.
10.11.2007 17:44:54
Ďalšie krásno ráno... čaká nás nádherný deň.
Alebo o tom, aká je moja mamka niekedy neznesiteľná.
Komentáre