V reprezentatívnej knihe „Sedlice kronika obce“ sa o židovskom cintoríne z tejto lokality dozvieme len to, že leží asi 2 – 3 km západne od obce Sedlice, a že išlo o spoločný cintorín pre zomrelých Židov z obce Sedlice, Miklušovce a Klenov. Totiž v týchto obciach,  podľa údajov Ústavu pamäti národa v stati: „Osudy slovenských Židov 1939-1945, Súpis Židov (1942) “ sa môžeme dozvedieť aj to, že ešte k 6. marcu 1942 boli počty  Židov v obci Sedlice – 7, Miklušovce - 4 a Klenov – 2. Po skončení Druhej svetovej vojny sa nevrátil ani jeden z nich. Ich osud ostal neznámy. Posledný židovský nebožtík, ktorého tam v roku 1919 pochovali bol z Miklušoviec. Odvtedy cintorín pustol a dnes ho nájdu len tí, ktorí majú záujem o hľadanie stratených dejín. Miesto, kde cintorín leží, je totiž nielenže ďaleko od intravilánu spomenutých obcí, ale za viac ako 100 rokov od ukončenia jeho funkcie, aj úplne zarastené náletovými drevinami. Ja som ho našiel a zvyšky náhrobných kameňov aj vyfotografoval. Tak to tam vyzeralo v prvý jarný deň 20.3.2022.

Viac obrázkov ponúkam nahttps://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Jewish_cemetery_(Sedlice)

Čo na záver ? Tento kút Šarišskej vrchoviny je málo známy a to aj napriek tomu, že pár metrov od cintorína je trasa dvoch turistických chodníkov. Vedie tade Náučný Čiernohorský chodník a Krajinný chodník.  Škoda, že obce, ktorých židovskí občania tam ležia, sa nevedia dohodnúť na sprístupnení tohto miesta aj turistom. O to viac, že je to jediný hmatateľný svedok toho, že do roku 1942 ešte medzi tamojších obyvateľov obcí  patrili aj Židia. Pokojnú a príjemnú začínajúcu mierovú jar praje doko.