asi sa potrebujem vypísať.

včera, keby ma niekto hľadal v práci, tak by som mu povedala, hľadaj dievča s najvystrašenejším pohľadom. lebo som sa bála. dnes sa už až tak nebojím, ale včera som bola vystrašená riadne. že sa zase stratí a bez udania  rozumného dôvodu.

dnes som sa ustálila do dievčaťa so smutnými očami a našla som si zábavu. zaujímavú :)

v poslednom čase mám pocit, že všetci ľudia trpia nejakou prepracovanosťou, únavou, nechuťou, znechutením, sú nervní a mňa stojí strašne veľa námahy ostať pokojná a usmievať sa. lebo som náchylná preberať náladu tých druhých, keď  je ich prevaha.

alebo sa obrním a potom vyzerám ako pako, lebo si z ničoho nič nerobím, keď ostatní sa ponáhľajú a nič sa im nepáči.

zaráža ma, keď niektorí ľudia, ak nie vyslovene klamú, aspoň zastierajú skutočnosť, poprípade dávajú vyhýbavé odpovede na otázky, úplne jednoduché, v ktorých v podstate o nič dôležité nejde.

ako im mám potom veriť?

neznášam, keď mi niekto klame, alebo nejako ma ojebáva. sorry za slovo, ale iný výraz nemám.

potom toho človeka neviem mať rada..neviem, čo si môžem dovoliť povedať..neviem, čo si o mne myslí a rozpráva ostatným..

nemám rada taký stav

a aby sme na dobrú noc boli veselší:  kúpila som si havinkovské chlpatučké papučky :)  ..takže mám dvoch bielych havinkov :)  chlapčeka a dievčatko..