Neskoré vstávanie. Nemiznúca diera vnútri tela. Je to možné? Ten hnusný pocit. Hrozný pocit. Pocit nekompletnosti. Pocit hodný konca, rezignácie. Čo to so mnou znovu je? Snáď nie... alebo žeby? Och...

Beh na obed. Žiadne jedlo. Pár viet s mojou Júliou. Pár krokov s mojou Júliou. A dohoda.

Zápočet. Zas meškám. Veď je to len anj. TO dám nie? Makové. A rovno aj so syrom. Nepodarená písomka. Nutný návrat kvôli knihe. Dlhé balenie... A pocit z rána silnejší...

Príchod mojej Júlie. Útek za naším svetlom. Hoc neúspešný, mi vieme, že je stále s nami. Bláznenie sa na námestí. I v jeho okolí. Pár šielnstiev. Pár fotiek. Rozptýlenie mysle. Tak potrebné. Čo by som robila bez mojej Júlie??? A na záver horúca čokoláda... Posilnenie pred dlhou cestou.
Spoločný beh na vlak. Spoločné ponáranie sa do tónov hudby. Spoločný prestup. Slová, ticho, ticho, slová, pohľady, spomienky... Jedinečná cesta s Júliou.
Rozlúčka. Mávanie. Osamotená cesta. Domov. Dlhá prechádzka tak známym a predsa cudzím mestečkom. Uvítací výbor na schodoch v podaní mojej drahej Izi a jej úžasného kožúška. A pár prekvapení. Veselých i nie práve najšťastejších. Ale tak vyberiem si???

A potom jeden veľký dar...