Všetky bájne stvorenia úpenlivo sledovali Harryho, akoby len on bol stredom pozornosti. Žiadne iné zviera na nepohlo, akoby všetky tvory na čistinke skameneli. Všetky oči boli namierené naňho.

    Harry cítil slabé mravenčenie po celom tele, stúpalo na intenzite. Onedlho bolesť stúpala závratnou rýchlosťou. Harry cítil ako by sa mu všetky jeho bunky menili, praskali kosti, ale znovu sa spojili v inom tvare. Tvar tela sa menil. Končatiny sa neustále predlžovali, akoby ho niekto naťahoval, i jeho svaly začali mohutnieť. Trup sa predĺžil o niekoľko desiatok centimetrov. Na hlave mu zmizli všetky vlasy. Začala mu tam rásť akási hriva, zo zadu začal cítiť novú súčasť tela, ktorá ho náramne bolela, neustále sa zväčšovala, začala mať tvar nejakého chvosta.

    Tak isto sa mu tvár predĺžila, to isté spravili uši. Oblečenie ktoré mal na sebe sa už úplne roztrhlo, ostali po ňom posledné ostatky na tele. Bolesť neprestávala ešte sa zväčšovala, ako postupovala jeho premena.

     Nevedel stáť vzpriamene kvôli bolesti , preto spadol na zem. O malú chvíľu stratil vedomie, bolo preňho jediné vykúpenie aspoň už nemusel trpieť. Už bez jedinej bolesti premena skončila.

   Niekoľko minút nevedel nič o sebe. Veľmi pomaly sa prebral, ale necítil sa ako zvyčajne. Cítil sa nejako zvláštne, nevedel to opísať. Akoby sa už nemal báť. Akoby by nepoznal žiaden strach, mal taký pocit že konečne patrí tam, kde patril celý svoj krátky život. Nechcel za žiadnu cenu opustiť tieto nové myšlienky. Jeho jediné myšlienky teraz patrili len jemu, čo sa mi preboha stalo ???

   Váhavo otvoril oči. Pozeral sa na svet novým zrakom, síce videl farebne, ale vnímal všetko so slabým modrastým nádychom. Videl všetko jasnejšie, zbadal i také podrobnosti, ako nikdy pred tým. I sluch mal obzvlášť silnejší, počul i ten najmenší šramot. Mal oveľa silnejší zrak, nemohol sa vinadívať na okolitú prírodu a modrú oblohu.

   S veľkým sebe ododhlaním  sa poobzeral navôkol. Uvidel všetkých jednorožcov, ktorých videl včera, niektorých si ešte uchoval v pamäti. Ešte vždy tam stály ako prikovaný, všetci si ho prezerali svojim pohľadom.

   Chcel sa pozrieť i na seba, ale uvedomil si, že z nejakých príčin nemá dve nohy ako vždy, ale ich má štyri. Chcel pohnúť rukou, ale nakoniec pohol pravou prednou nohou. Zo zdeseným sa pokúsil zistiť čo sa mu vôbec stalo. Zistil že ešte leží celý roztiahnutý  na zemi.

Trocha sa pozrel na seba, nevidel  si svoje oblečenie na sebe, ale zbadal zlatú srsť.  Nohy mal roztiahnuté  na zemi pozdĺž svojho tela.  

    Pokúsil sa vstať na všetky štyri nohy. Po niekoľkých pokusoch sa mu to podarilo. Až teraz mal možnosť sa poriadne obzrieť. Všimol si, že má dlhý krk so zlatou hrivou, jeho telo sa podobalo konskému, ale bol niekoľko krát menší, ako ostatné jednorožce.

   Všimol si že medzi nimi behajú podobné tvory ako je on sám. Mal prekrásny zlatý chvost. Vo svojich myšlienkach si uvedomoval, že už nie je človekom, ale zlaté mláďa jednorožcov.

   Pokúsil sa trochu pohnúť z miesta. Ale z nenazdajky sa mu zaplietli nohy. Horko ťažko sa znovu postavil, váhavo spravil prvý krom. Mal problém si udržať rovnováhu. Spravil niekoľko neistých krokov, pokiaľ si nevšimol, že sa k nemu blíži jeden z davu. Tento bol najušľachtilejší, mal snehobielu srsť z takmer striebornou hrivou.

Podišiel k nemu.