Poznáte ten pocit keď všetko, čo robíte sa z nejakých nepríliš jasných príčin pokazí? A aj to čo bolo niekedy isté, zrazu prestáva byť takou samozrejmosťou. V časoch, keď nálada klesá rýchlejšia ako voľne padajúce lietadlo a máte so všetkým chuť skoncovať.
Niečo podobné znova prežívam ja. Niekedy som to prestál, povedal som si, že tým musel prejsť každý a tak blahosklonne som si želal, aby sa mi to už nikdy nestalo. No ako som si želal, tak sa aj nestalo. Zase mám pocit, že všetko okolo mňa sa kazí, len na to pozriem. Aj keď v skutočnosti sa ma všetci snažia presvedčiť, že sa deje niečo iné. Snažím sa to zlepšiť, ale pritom sa všetko len zhoršuje. Neviem čo mi ostáva, počkať nech to prejde, alebo sa ďalej pokúšať s tým niečo spraviť.
Tak či tak, utešujem sa tým, že to mohlo byť aj horšie. Snáď ma raz niekto podrží.