Napriek tomu som mala stále pred očami CESTU. Od púpav k snehovým závejom. Cez rozzelenelú rovinatú krajinu k zmrznutej skalnatej hôrnej zemi.
Cestu, ktorú obkľučujú zastávky u priateľov, známych, v mestách aj dedinských chalúpkach. Cestu zdobenú niekoľkostoročným kostolíkom i minerálnymi prameňmi.
Po kopčekoch, pomedzi kopčeky, popri zaplavených poliach aj medových sadoch. Cez štvorcové námestie milého mestečka a drevené domčeky turistickej atrakcie.
Cestu, na ktorej som stretla veľmi šikovné dieťa s kozou, psom a korytnačkou. Tam, kde posledné svetlo pred západom oblizlo lúky s lúčiacim sa stádom srniek.
Fascinujúca cesta. Doviedla ma do smrekového lesa s polmetrovým snehom až k vodopádu a opustila ma.