„Nenájdeme rafinovanejší ani spoľahlivejší prostriedok k rozvráteniu existujúcich základov spoločnosti, než je poškodenie meny. Tento proces využíva všetkých skrytých síl ekonomických zákonitostí na strane deštrukcie a činí tak spôsobom, ktorý nie je schopný rozpoznať ani jeden človek z milióna.“

John Maynard Keynes (1920)

„Inflácia je peňažným javom.“

Milton Friedman (Za všetkým hľadaj peniaze)

Nižšie si dokážeme, že toto nie je tak celkom pravda.

„Ak je množstvo statkov a služieb dostupných k nákupu, krátko produkt, porastie tak rýchlo ako množstvo peňazí, ceny zostanú stabilné. (...) Inflácia sa objavuje vtedy, keď množstvo peňazí rastie o mnoho rýchlejšie než produkt a čím rýchlejší je rast množstva peňazí na jednotku produktu, tým vyššia je miera inflácie. V ekonómii pravdepodobne neexistuje iná poučka, ktorá by bola nepopierateľnejšia než táto. Produkt je obmedzený dostupnými fyzickými a ľudskými zdrojmi a stupňom znalostí a schopností k použitiu týchto zdrojov.“

Milton Friedman (Za všetkým hľadaj peniaze)

„...inflácia je chorobou, nebezpečnou a niekedy osudnou chorobou, chorobou, ktorá ak nie je zastavená včas, môže spoločnosť zničiť...“

Milton Friedman (Za všetkým hľadaj peniaze)

Nebudem sa tu v tejto chvíli rozpisovať o pôvodcoch všetkého zlého (systém frakčných rezerv + úrok, dlh), ale načrtnem ako to v skutočnosti začína. Viď nasledovné citáty:

„Zásobovacie hospodárstvo je zamerané na uspokojenie fyzických potrieb ľudí; tieto potreby sú uspokojiteľné. Zásobovacie hospodárstvo má teda ohraničené, konečné ciele. Po zisku pachtiace hospodárstvo je naproti tomu zamerané na imaginárne potreby, ktoré môžu byť vďaka ľudskej fantázii a žiadostivosti nekonečne rozširované, sú teda neuspokojiteľné. Toto hospodárstvo má teda v sebe zabudované nekonečné usilovanie a pachtenie sa po nových potrebách a ich uspokojovaní! Toto baženie po peniazoch ako prostriedku uspokojovania týchto potrieb tak vedie k ďalšiemu rozmnožovaniu peňazí, pretože peniaze sú vďaka technike svojho produkovania o mnoho ľahšie rozmnožiteľné než produkt, ktorý sa musí často pracne vyrábať z materiálov a surovín našej Zeme.

Preto sa celkom zákonite objavila tendencia produkovať najprv peniaze a až po nalákaní obyvateľstva na ich získanie, môže finančný kapitál rozšírením imaginárnych potrieb a im zodpovedajúcu produkciu tovarov zaistiť týmto peniazom dodatočnú platnosť.“

H. Ch. Binswanger (Geld und Magie)

„Peniaze teda sú ako Hans Christoph Binswanger správne konštatoval „podľa svojej prirodzenosti poukážkou na budúcnosť, na to, čo sa za ne v budúcnosti dá kúpiť – a to už v dobe, keď sa tieto peniaze emitujú...“ Preto je možné tiež povedať: „Peniaze sú budúcnosťou.“

Iring Fetscher

„Hodnota peňazí sa v zásade môže zmeniť iba vo dvoch smeroch: hore alebo dole. Zvýšenie hodnoty peňazí sa nazýva deflácia, jej zníženie nazývame inflácia. Pretože hodnota peňazí spočíva v ich zmennej hodnote, predstavuje ich každé dané množstvo takú hodnotu, za akú sa dajú vymeniť za ľudskú prácu alebo jej produkty. Ak v určitom národnom hospodárstve zostáva množstvo a kvalita vykonanej práce konštantné, zatiaľ čo je množstvo v ňom obiehajúcich peňazí zvýšené, klesá hodnota dotyčnej meny v takej miere, v akej sa zvyšuje množstvo obeživa. Matematicky vyjadruje teda pomer medzi aktuálne vykonanou prácou a množstvom obeživa.“

Johannes Rothkranz (Der Vertrag von Maastricht--Endlösung für Europa)

Preto to môžeme zhrnúť v nasledovných bodoch a pre niektoré uvedieme príklady z praxe čiže zo života (zatiaľ iba v tabuľkách a grafe vývoja GDP).

1.       Inflácia nastáva:

a)      Prírastkom množstva obiehajúcich peňažných jednotiek pri nezmenenom množstve „produktu“.

b)      Poklesom „produktu“ pri nezmenenom množstve peňažných jednotiek v obehu.

c)       Ak je prírastok obiehajúcich peňažných jednotiek rýchlejší ako rastie „produkt“.

d)      Ak je pokles „produktu“ rýchlejší ako pokles množstva peňažných jednotiek v obehu.

2.       Deflácia nastáva:

a)      Znížením množstva obiehajúcich peňažných jednotiek pri nezmenenom množstve „produktu“.

b)      Zvýšením „produktu“ pri nezmenenom množstve obiehajúcich peňažných jednotiek.

c)       Ak je rast „produktu“ rýchlejší ako rast množstva obiehajúcich peňažných jednotiek.

d)    Ak je pokles „produktu“ pomalší ako pokles množstva obiehajúcich peňažných jednotiek.

Pri pohľade na obe tabuľky a graf si môžete teda všimnúť typ inflácie „1.c)“ a deflácie typu „2.c)“, ktorý prevládal v takzvaných Roaring twenties, čiže počas zlatých rokov dvadsiatych a za druhým typom deflácie „2.d)“ hľadajte „vlastizradu“ (zámerne v úvodzovkách, lebo banksteri nemajú vlasť) samotného najvyššieho FEDu. Priznal to aj Shalom Bernanke (súčasný šéf FEDu) na 90.-tych narodeninách Miltona Friedmana:

„Chcel by som povedať Miltonovi a Anne (Schwarz): Pokiaľ ide o veľkú hospodársku krízu. Mali ste pravdu, my sme to urobili. Je nám veľmi ľúto. Ale vďaka Vám, to neurobíme znova.“

Takže v tejto chvíli máme zoznamovanie so základmi tejto problematiky dúfam úspešne za sebou. Teraz sa pravdepodobne pýtate, prečo som zvolil taký titulok, názov článku - Pojednanie o zlodejine. Skúste si ale položiť nasledovnú otázku (Mimochodom, veľmi trefne to pred pár rokmi vyjadrila firma Sony Ericsson v reklame na mobilný telefón T68 – „Pred 20 000 rokmi žili ešte v jaskyniach a teraz toto?!):

„Čo nás, ako ľudstvo dostalo z jaskýň až sem, pred Vaše monitory?“

Ako naši bratia Česi zvyknú vravieť, „Člověk je od přírody koumák“. Neustále sa snažíme si prácu uľahčiť. Vymýšľame nové postupy, vytvárame nové stroje, lepšie zariadenia... a to všetko z dôvodu oslobodenia sa od práce (Teraz nemám na mysli preslávený termín Arbeit macht frei). Toto poznanie sa odovzdáva z generácie na generáciu. My si dnes nemusíme lámať hlavy nad tým, ako stavať železnice, ako postaviť lietadlo, ako a čím osvetliť ulice...Práca je ale vykonaná  v požadovanej kvalite a k tomu všetkému za kratší čas. Toto sa podľa ekonomických poučiek v skratke nazýva rast produktivity práce. S rastom produktivity práce teda priamo súvisí aj rast produkcie.

Rast produktivity práce teda znamená vyšší produkt za kratší, alebo rovnaký čas a pri rovnakej, alebo nižšej záťaži. Vyššiu záťaž nemá význam rozoberať, lebo človek si to dvakrát rozmyslí, či bude za tú istú mzdu robiť viac. Rast produktivity práce sa má premietnuť do nižších cien a do vyššej dostupnosti tovarov. V preklade do slovenčiny to znamená, že rast produktivity práce pôsobí DEFLAČNE. Mainstreamoví ekonómovia tvrdia, že deflácia je zlá. Dokonca aj zástupcovia „rakúskej“ školy sa boja otvorene ľuďom povedať pravdu. A tou je, že:

DEFLÁCIA JE PRIRODZENÁ!

Určite si niektorí z Vás všimli, že na Slovensku sme po 20-tich rokoch po prvýkrát dostali tú možnosť zistiť ako chutí deflácia. Budú a vlastne ľudí aj zavádzajú, že deflácia spôsobuje aj nezamestnanosť. Aj zo slovenského príkladu je možné vidieť, že najprv došlo k masovému prepúšťaniu a až potom k deflácii. Čiže z rastu nezamestnanosti nemôžeme obviňovať priamo defláciu. Od pádu komunizmu v roku 1989 Slováci nikdy nedostali šancu vyprodukovať toľko, aby dokázali dať dodatočne hodnotu všetkým peňažným jednotkám daným do obehu. V ekonomike je proste viac peňazí ako sme MY schopní vyprodukovať reálnych hodnôt a to aj napriek takmer besnému rastu produktivity práce v porovnaní s rokom 1989. Niektorým z Vás už možno svitá a niektorí z Vás sa pre zmenu pýtajú, prečo je tomu tak. Je to preto, aby nás mohli skorumpovaní politici a bankári okrádať! Parazitujú na raste produktivity práce, na raste produkcie, na našej ochote sa neustále učiť, neustále sa zlepšovať...

V krátkosti ešte môžem spomenúť „rakúsku“ školu. Misesovci sa svojho času na adresu inflácie vyjadrili, že ľudia dnes nakupujú na základe včerajšej kúpnej sily peňazí. Lenže táto veta sa vzťahuje aj na defláciu. Včera som na nejaký tovar nemal peniaze a aj napriek tomu, že sa moja mzda nezvýšila tak dnes na ten tovar už peniaze mám. Ďalšou výhodou deflácie je to, že nespôsobuje tlak na rast miezd, ktorý taktiež Misesovci označili za jednu z príčin rastu cien.

Vyššie som sľúbil pár príkladov z reálneho života. Zo SMEtiarskej encyklopédie som si požičal nasledovnú citáciu, tak dúfam, že sa nebudú hnevať (To čo tam tvrdia, sa dá nájsť aj voľne na webe, ale mne sa to nechce prekladať) a samozrejme ešte pridám nejaký ten pokec.

"Plechová Líza

Pod názvom Ford Motor Company začali Fordovi ľudia v roku 1908 vyrábať prvý automobil, ktorý si mohol dovoliť aj obyčajný Američan. Revolučný Model T bol taký jednoduchý, že ho dokázal opraviť každý, a taký odolný, že zvládol aj vtedajšie kamenisté americké cesty. Jazdil rýchlosťou až 70 km/h.

Pomocou montážnej linky, ktorá bola jedným z jeho 161 patentov, znížil náklady na výrobu natoľko, že cena klesla z pôvodných 850 na 250 dolárov. Auto sa stalo predmetom masovej spotreby.

Model T zaplavil Spojené štáty a čoskoro tvoril polovicu áut na cestách. Ľudia ho začali posmešne i familiárne oslovovať Plechová Líza. Dostal sa dokonca aj do Rakúsko - Uhorska."

http://encyklopedia.sme.sk/c/4351171/ford-henry.html

Jedným z argumentov mainstreamu, prečo je deflácia zlá (všetky tu rozoberať nebudem, aj tak plávajú na vode) je aj to, že sa nedokáže vyrovnať s prírastkom pracovných síl. Skúsme si predstaviť aj vyššie spomínanú situáciu. Objem peňažnej zásoby je konštantný, čiže sa nemení. V dôsledku rastu produktivity práce sa výrobky a služby stávajú dostupnejšie a lacnejšie. Nastáva deflácia. To má za následok, že v ekonomike sa akumuluje voľný kapitál. Tento by teoreticky mohol pôsobiť inflačne, ale iba do chvíle, kým nie je opäť investovaný a to najlepšie do vlastného podnikania, do zamestnancov, do ľudí. Tak ako to robil svojho času Tomáš Baťa!

„...u Baťů se vyrábějí nejen boty, podnikání se stále rozvětvovalo: od roku 1923 se začalo s gumárenskou výrobou (podpatky, pak obuv, posléze podlahoviny, hračky, pneumatiky). Roku 1924 byla zakoupena železnice Otrokovice-Zlín-Vizovice, na zlínském letišti se tehdy začala rozrůstat flotila firemních letadel, přibylo stavební a projekční oddělení. Zpracování potravin se stěhovalo do moderních provozů (1927), firma točila vlastní filmy (1927) a vznikalo filmové oddělení, běžela chemická výroba (krémy na boty a jiné). S každým dalším rokem přibývaly nové obory podnikání: pedikúra (1929), pojišťovna Atlas (1930), potom plynárenství, automobilová nákladní doprava, textilní výroba – ponožky a punčochy (1931).“ (...) „Do roku 1938 se počet zaměstnanců zdvojnásobil na 65 tisíc lidí.“

Pre viac informácií o Baťovom biznise kliknite

„Mnozí lidé tvrdí, že nelze v naší zemi vybudovati veliké závody, protože nemáme moře a nemáme tolik uhlí a petroleje, jako Amerika. Já tvrdím, že velký blahobyt amerického lidu vybudován jest především na moudrosti a pilnosti tamějšího obyvatelstva… Chci dokázati, že i v naší zemi lze takové závody vybudovati.“

„Budovy – to jsou hromady cihel a betonu. Stroje – to je spousta železa a ocele. Život tomu dávají teprve lidé.“

Tomáš Baťa

PS Deflácia je problém iba v jednom jedinom prípade a to vtedy keď je priamo naviazaná na dlh, na úver.  Tento problém sa týka podnikateľov, ktorí majú v čase deflácie nesplatené úvery. Problém spočíva v tom, že aby mohol podnikateľ tento úver splatiť musí pri klesajúcich cenách vyrobiť a následne aj predať VIAC tovarov. Myslím si, že to je tá pravá príčina prečo súčasní kvázi ekonómovia tak broja proti deflácii. Uniká im prach prostá podstata – DLH.

Na začiatku bol barter.

Potom nasledovali peniaze.

Následne peniaze a DLH.

Dnes už máme iba DLH.

Ale ako som písal vyššie, tak o tom som dnes nechcel.