Koho by som volil zajtra
      (venujem Jankovi Langošovi a jeho Demokratickej strane)

Sledujem časté ankety, ktoré kladú respondentovi jedinú otázku: "Koho by ste volili, keby voľby boli zajtra ráno?" Odpoveď je mi jasná. Demokratickú stranu Jána Langoša. Nie preto, že by som bol proti Hnutiu za demokratické Slovensko Vladimíra Mečiara alebo proti Kresťansko demokratickému hnutiu. (O komunistoch to povedať nemôžem.) Demokratickú stranu ba som zajtra ráno volil jednoducho z praktických príčin. Nechce sa mi čakať dlhé roky, kým mi dokáže ten, čo vymyslel HZDS, že je schopný spraviť demokraciu. Zatiaľ je len vodcom hnutia ZA demokraciu na Slovensku. Kým si to s ostatnými vydebatuje, ako to myslí, kým prejde robotníkom, Maďarom a ostatným cez rozum, kým si vytvorí demokratickú štátnu správu, trhové hospodárstvo, zahraničnú politiku, kým ma dovedie medzi spoločnosť západoeurópskych zabehaných demokracií - budem mať 140 rokov. Mám oprávnené pochybnosti, či si budem vedieť demokratický stát v tom veku do vôle užiť.
   Nechce sa mi čakať dlhé roky, kým mi Čarnogurský vysvetlí, JASNE a bez akéhokoľvek "ale", čo vlastne chce s Rusmi, čo chce bez Rusov, čo si myslí o prvom Slovenskom štáte atď. Kým pochopí, že demokratický štát nie je ani kresťanský, ani moslimsky, ani slovenský, ani dobrý, ani zlý - že je demokratický. Tak ako olejomaľba môže byť len umelecká. Nech už je na tej olejomaľbe bažant s krčahom alebo Chruščov s kukuricou. Demokracia je demokracia. Umenie je umenie. Bol by som blázon - keď už tu Janka Langoša s jeho hotovou Demokratickou stranou mám -, aby som ho zajtra ráno nevolil... Dočkal by som sa možno ešte za svojej ľudskej "časnosti" (ako hovorievajú luteráni) pokojného právneho štátu. Bez komisií, komisií na zrušenie komisií a bez každodenných škandálov, ktoré musia riešiť až na hlavnej avenue v Košiciach ústavní sudcovia.
   Takto by som volil zajtra ráno. Ale keď sa v zdraví dožijem budúcich demokratických volieb o dva roky a keď ma pustia aj s manželkou na prvýkrát do volebnej miestnosti - namojdušu, budem voliť Mečiara. Keď ma jeho hnutie presvedčí, že sú už demokrati. Keď nebudem musieť z daní platiť ich denník (Slovenská republika). Keď sa dovtedy prestanú správať spupne ako náš domovník, ktorý nám - keď sme boli malé deti - bral na dvore loptu a naháňal nás s kutáčom... Namodušu mu hodím do urny zakrúžkovaný lístok s jeho hnutím za demokraciu.
   Ale to by museli rýchlo začať robiť to isté, čo robí Janko Langoš a jeho Demokratická strana. Neviem, či by na to pristali... Nevyjadrujem sa jasne? Pýtate sa, na čo také by mali pristať? Nuž - nevyvyšovať sa. Základnou vlastnosťou demokratického zriadenia je, že sa nikto NEVYVYŠUJE. Nelieta lietadlom, ktoré patrí štátu, s kamarátmi na ples. Nedáva za seba hovoriť hovorcov pred novinárskou čvargou. Nedáva Európe znať, že sme najstarší, najsmelší a najdemokratickejší národ, ktorý najlepšie vie, čo má robiť so svojimi občanmi, aby sa mali dobre. Je to svätá pravda - ale ako k tomu tá dengľavá Európa príde, aby jej to furt niekto vyvýšenecky pripomínal. Normálny, obyčajný demokrat je skromný. Janko Langoš tiež určite vie, že sme najstarší, najsmelší a najdemokratickejší národ, ale je s tým ticho, aby z nás Angličania, Škóti alebo Nóri nechytili komplex. Keby sa prestali vyvyšovať - zvolil by som ich bez debaty. Keby si chceli podebatovať - podebatoval by som si s nimi časovo neobmedzene. A nie ako podaktorí buchocú a Kunc nemôže hovoriť a Gašparovič musí bohovať. (Na tom posledne menovanom človeku vidieť, čo by za to dal, keby nemusel bohovať. Keby mal pokojnejšiu službu!)
   Toľko sa mi žiada povedať k anketám, ktoré sa ma vypytujú, koho by som volil zajtra ráno. Ale ja zajtra ráno idem s deťmi do lesa. To dá rozum. Keď už tu ten les mám, vojdem doň a nadýcham sa čistého jarného vzduchu. Nepôjdem predsa sadiť na vedľajší pozemok lesnú škôlku a nebudem čakať s deťmi tridsať rokov, kým ten les narastie. Chvalabohu - mám tu hotový les. Chvalabohu - mám tu hotovú stranu. Viem, čo chce. Je to jasné: nadýchať sa čistej, čerstvej demokracie. Hovorím o mne a o tom, čo budem robiť zajtra ráno. Chodím do toho lesa každý týždeň. Trochu som zarazený, že v tom lese je temer ľudoprázdno. Zopár bežcov, čo športujú, lebo sa boja o život, o svoju ľudskú časnosť... zopár oteckov s deťmi... Ostatní sa doma povaľujú. Nevedia, čo s načatou voľnou nedeľou. A pritom majú ľudoprázdny les za domom.

Zdroj: Július Satinský: Listy z onoho sveta,  IKAR 2007
--------------------------------------------------------------