Policajná stanica zívala prázdnotou a tichú hudbu rádia prehlušovali nepríjemné zvuky operačnej vysielačky. Zažil som už nejedné Vianoce na policajnej stanici  a tak trochu ironicky mi pripadalo prianie Šťastné a veselé, ktoré prevísalo z nástenky. Dnes sme tu traja a kolegovia narýchlo odbehli po nejakú kapustnicu a ryby domov, aby sme si aspoň jedlom navodili atmosféru Vianoc.  Zazvonenie telefónu neveštilo nič dobré a prial som si, aby druhé zazvonenie už neprišlo.

-          - Mestská polícia, prosím!  Na druhej strane telefónu sa ozval tichý ženský plač.

-          - Stratilo sa mi dieťa, pomôžte prosím! Počas niekoľkominútového zisťovania adresy   a okolností dorazili kolegovia s vianočným menu.

-          - Kapustnica sa odkladá chlapci, pani Malekovej sa stratila dcérka. V rýchlosti ich oboznamujem s prípadom a obliekam sa. 

-           - Ak si dobre spomínam, tak je to to plavovlasé dievčatko, ktoré sa nám vždy tak pekne pozdraví . Zareagoval kolega a privoňal si ku kapustnici, akoby tušil, že dnes sa už s nej nenajeme. Spomenul som  si na jej manžela a jeho násilnícke sklony, ktoré sa po dlhoročnom terorizovaní rodiny skončili rozvodom. Pani Máleková bola príjemná štyridciatnička a jej plavovlasá desaťročná Nikolka, anjelik, ktorému už chýbali len krídelká. Naskočili sme do našej hrdzavej Felície, ktorá našťastie naštartovala a vyrazili sme v ústrety noci.

-          - Minule sme sa bavili na tému, čo nás tu ešte drží. Poviem ti, že asi takéto prípady, kedy môžeme pomôcť ľuďom, ktorým osud moc šťastia nenadelil. Hlasne som sa snažil prekričať hukot klepkajúceho motora.

-         -  Mám ale aj taký pocit, že toho šťastia nenadelil ani nám. Neviem si predstaviť, že budem slúžiť každé druhé Vianoce až do 65ky a potom nám vyrátajú ešte mizernejší dôchodok z nášho mizerného platu, ktorý nedosahuje ani priemernú mzdu. Nemôžem ani uveriť tomu, že štátny policajti, ktorí začínali rovnako ako my, už ani nejdú pod 1100€. Cítil som, že kolegovi tá niekoľkominútová návšteva doma moc neprospela a čoraz častejšie máva nepríjemnú náladu z toho všetkého, čo sa dotýka našej práce.

-          - Máš pravdu, tých 450€ nám je po skoro 20 rokoch odrobených rokoch je skoro urážajúce. Odvetím a zatáčam do tmavej uličky. Domček pani Málekovej   sa počas dňa od jari nedal prehliadnuť, lebo okolo neho sa nachádzala malá botanická záhrada. Hoci aj v zime vyzerala upravene, v noci to tu pôsobilo strašidelne, lebo pouličná lampa len blikala a spôsobovala pohybujúce sa tiene. Pani Máleková nás čakala premočená pri bráničke a celá sa triasla.

-          - Moja Nikolka sa ešte nevrátila a tak dlho sa ešte nikdy netúlala. Roztraseným plačom nám porozprávala všetko, čo sme potrebovali vedieť.

-         -  Zobrala si zo sebou aj nejaké veci? Pýtam sa a snažím sa všetko podstatné zapísať .

-          - Všimla som si, že si zobrala so sebou dve bábiky. Nerozumiem tomu, ale obe boli staré a pokazené. Pri tejto vete som sa zarazil a po chrbte mi prešiel taký zvláštny mrazivý pocit. Nebol to ten pocit, keď cítite, že príde niečo zlé ,ale skôr pocit dobrých správ.

-         -  Sadni si do auta, niečo ma napadlo. Rozlúčili sme sa s pani Málekovou a snažil som sa otočiť auto v úzkej uličke.

-          - Toto riadenie bez posilňovača je úžas! Zasipel som pomedzi zuby a až po treťom namáhavom zacúvaní som mohol vyštartovať z úzkej uličky.

-          - Povieš kam ideme?  Spýtal sa nedočkavo kolega.

-          - Spomínaš si na Hračkára?

-          - Myslíš toho deduška  na konci mesta, ktorého zbožňujú všetky deti? Hračkárom sme nazvali starčeka, ktorý svojim výzorom tak trochu pripomínal rozprávkového deduška z Mrázika.

-          - Vieš, pokazené bábiky a Hračkár, tak trochu mi to ide dokopy. Skúsime to najprv tam a možno ešte stihneme aj teplú kapustnicu. Orosené okná a sychravé počasie vôbec nepripomínali, že dnes sú Vianoce. Cesta ubehla rýchlo a zastavili pri storočnej drevenici, ktorá vždy bola mojím tajným snom. Vyžarovalo z nej také zvláštne teplo, pokoj a kľud, Akoby sa tu po desaťročia zastavil čas. Zaklopali sme na vyrezávané dvere, ktoré sa po chvíli otvorili. Vo dverách stála vysmiata Nikolka a v rukách mala bábiky. Vystrela obe rúčky pred seba a nadšene hovorí,

-          - Pozrite, sú ako nové. Toto je pre mňa ten najkrajší darček. Za ňou sa objavil Hračkár, ktorý otvoril dvere dokorán a von sa vydralo pochmúrne svetlo, ktoré  jemne osvetľovalo útulnú izbičku plnú hračiek.

-          - Meskáči, Vás samé nebo poslalo. Radostne skríkol keď nás uvidel. Už som si začal robiť starosti, ako sa Nikolka dostane domov. Pousmial som sa, ako nás nazval a tak trochu mi to pripadalo „Mackáči“, čo by sa aj v miestnosti plnej hračiek hodilo. Porozprával nám, ako ho Nikolka takto večer prekvapila. Dôvodom jej návštevy bolo, že chcela mamičke ušetriť peniaze za darčeky, ktorých majú tak žalostne málo. Aj jeho dojala nefalšovaná radosť Nikolky z opravených bábik, ktoré mala tak rada. Možno jej pripomínali chvíle, keď boli niekedy kompletná a šťastná rodina. Pani Máleková s Nikolkou prežili Vianoce spolu a my sme sa mohli pustiť do studenej kapustnice.

-          - Nemohol si si na ňu sadnúť, aby bola teplejšia? Doberali sme si kolegu.

-          - Ak chcete, tak Vám ju zohrejem v rýchlo varnej kanvici. Zasmial sa a ďalej nerušene sŕkal.

Pri jedení som mlčky myslel na Hračkára. Minule som pri upratovaní na povale našiel moje staré drevené auto, ktoré som dostal ako trojročný. Och Bože, ako som ho mal hrozne rád a ... bolo by hlúpe, keby som ho zaniesol ku Hračkárovi? Určite by som mu pripadal s tým zosušeným vrakom prinajmenšom poriadne divne. Tento rok som to však vyriešil tak, že som môjmu ročnému synovi kúpil drevené auto pod stromček. Teším sa na to, keď sa spolu zajtra po službe spolu zahráme. Len aby mi ho požičal. Veď ak nie, tak na povale je ešte jedno a máme tu Hračkára.

Je príjemné sa vrátiť do detstva myšlenkami a prípadne vymysleným príbehom, čo poviete?

Akákoľvek podobnosť osôb v príbehu je náhodná.