Narodil som sa v malej dedinke menom Mesto pri meste Menom. Keďže jej menom bolo Mesto, stala sa rýchlo popri meste Menom druhým mestom menom Mesto. Môj otec, Jožko Tuneliar, nebol síce tuneliar, no mal zmysel pre humor a dal mi meno Starosta. V plnoprávnom veku som sa rozhodol kandidovať na post starostu nášho Mesta. Samozrejme, vtedy ešte nebolo mestom. Na kandidátke som bol ja, Starosta Tuneliar, a bývalý starosta Samuel Satovský, zvaný aj ako „Samo-sato,“ pre jeho vyjadrenia k problémom mesta o ktorých tvrdil, že sa to stalo samo. Občania už neverili, že to bolo samo a ja som s volebným sloganom „To nie samo, ale Samo“ poľahky vyhral voľby. Vošiel som do funkcie, dostal som dom, auto, mačku a atramentové pero s monogramom. Po roku mojho starostovania sa naše Mesto stalo mestom s menom Mesto. Stal sa zomňa primátor, zvýšili mi plat, dostal som ďalšie auto, väčší dom, psa a konferenčny kufrík. Lenže ľuďom sa nepáčilo, že ich primátor je vlastne len starosta a dokonca je aj tuneliar. Ja som sa nemohol brániť obvineniam, pretože som bol po otcovi naozaj Starosta Tuneliar. A tak som prišiel o funkciu, plat, dom, autá, psa, mačku, kufrík a aj o pero. No ostalo mi to, čo som si vytuneloval.