... iba malý kúsok, niekde medzi srdcom a žalúdkom... a predsa je to najdôležitejšie čo som...
som človek, bytosť, áno, som... ja som však duša... to predovšetkým... môžem cítiť lásku, tam medzi srdcom a žalúdkom, ona sa potom rozvíja do celého tela...
a cítim tam aj smútok a bolesť, vtedy sa mi duša rozbíja na tisíc kúskov a kažký pichne akoby bol zo skla...
moja duša je v malom priestore, ktorý pociťujem ako dutinu, nikdy však nie je prázdna... sú v nej city, pocity, prežívanie...
keď mám veľký žiaľ a duša sa mi rozsype na tisíce a tisíce čriepkov, len malé chvíle šťastia ju dokážu pozliepať, a čím ich je viac, tým sú steny mojej duše pevnejšie...
duša
07.04.2005 23:13:03
... moje malé veľké ja
Komentáre
clovek je viac?
Myslím
Môj komentár
K tomu čo napísal Maverick - áno, aj zvieratá vedia dať krásne najavo svoje city (tie, s ktorými som sa stretla ja určite). Ale vyjadriť city slovami tak, ako som si to práve prečítala od Ywany - to sa ma naozaj dotklo niekde v tej dutinke.
Nedovolila by som si povedať, že človek je viac len preto, že má možnosť vyjadriť sa. Ale napriek tomu, tie Ywanine slová sú krásne výstižné.
kde som spomenula. ze sme jediní???
2 ywana
neviem
2 essence
... pytam aby som vyvratil to, co som napisal predtym :-)(-:
2 kasper
Pravidla su dobre
Omyl
nasa
nasa dusa rastie s tym ako sa o nu starame..
moja dusa je nehmotna, vokol mna, vas, vsade...
ale to, kde ju prezivam a citim, je tam dnu...
a byva to velmi intenzivne...
vcera bol krasny den... moja dusa jasala a prijemne sa vlnila... ta vnutri...