Neverila som. Ako sa to mohlo stať. Prečo práve to, čoho som sa strašne bála?A osud?Existuje vôbec osud?A prečo je taký krutý? V hlave mi vírilo nespočetné množstvo otázok a bola som beznádejne nešťastná, frustrovaná, deprimovaná..jednoducho pocity všetkého sa mnou lomcovali.Nevedela som, či sa mám na ňu usmievať,alebo od boleti kričať , plakať a nadávať jej. Teraz som to pochopila. Ona bola dôvodom, prečo ma opustil. Moja nová kamarátka, ktorá netušila, že on je môj bývalý. Irónia. Nevedela som, čo ďalej mám robiť. Neznášala som ho a hnusil sa mi ešte viac. Ten nechutný hlúpy idiot, bez štipky morálnej zodpovednosti. Ja som len snívala ako vytvárajú naše dve duše dokonalý súzvuk harmónií duší, ja som rojčila ako sa hviezdy priblížili a spojili v jednu silnú blčiacu šťastným zaľúbeným a nezničiteľným svetlom a on sa zatiaľ zahrieval u nej v posteli! Áno u nej. U tej, čo sa mi teraz rozvaľuje na gauči. Vyskočila som a povedala,že o chvíľku som spať, že niečo prinesiem. Pribehla som do kuchyne a siahla po malom frťanovi. Vedela som, že nepomôže a potrebovala by som prinajmenšom celú fľašu ,aby mi bolo lepšie. Rýchlo som rozmýšľala...budem milá , poviem jej to, zraním ju,vynadám jej... hlavou sa mi preháňalo milion nápadov... Som stokrát prefíkanejšia ako tá malá mrcha...pomyslela som si. Hodila som do seba ešte ďalší hlt tej zázračnej pálivej chute na zažehnanie tej bolesti v srdci a vybehla som s dvoma pohármi s olivami a cinzanzanom a nahodila som svoj hollywodsky úsmev. Vidím, že si nadšená.Hovor, neviem sa už dočkať.Povedala som so záujmom a presvedčivo. Odpila si s cinzana a odkusla si z malej zelenej olivy. Neverila by si... začala svoje trkotanie.