Ja mám svoju ženu rád. Fakticky. Občas síce zabudnem na výročie svadby ale to len preto, že mi to nepripomenula. Ja som jej to vtedy - keď som zabudol - aj pripomenul: "Však keby si mi to pripomenula, tak ja nezabudnem". Ja normálne inak viem, že kedy máme výročie svadby. Keby ste sa ma na to opýtali v januári tak ja vám to na fleku poviem. Aj v ten deň keby ste sa ma opýtali tak vám to aj o polnoci poviem, ale problém je v tom, že neviem práve o polnoci, že ten deň je akurát teraz. Tak v tom je problém. Ale inak mám svoju ženu rád. Občas mi síce zabúda pripomínať výročia ale nevadí. Nikto nie je dokonalý. Ja ju mám rád aj takú nedokonalú.

Moja žena si zaslúži prekvapenia. Ja som sa napríklad rozhodol, že jej doprajem stretnutie s nejakou filmovou hviezdou. Moja žena má rada rôzne filmové hviezdy a aj ja mám rád rôzne. Alaina Delona nijak mimoriadne. Ale zase je to kus pekného chlapa. Teda asi. Určite. Tak som sa rozhodol, že ja svojej žene doprajem život s Alainom Delonom a to navyše z čias, keď vyzeral celkom dobre. Asi takto.

Ja som na tom začal pracovať dosť dávno. Niekedy na jeseň minulého roku. Nie je to totiž nič jednoduché. Zohnať takého Alaina Delona v najlepších rokoch ako z flmu Dvaja v meste. S takým čarovným účesom na patku a vlasy trochu na uši a ten uhrančivý pohľad a tak. Celé to fluidum okolo takej hviezdy. Drel som na tom ako kôň. A keď sa mi zdalo, že je to už úplne na spadnutie tak to prasklo. Keď sa už ten Alain Delon dal skoro fyzicky nahmatať tak sa zrazu rozplynul. Namiesto neho prišiel na stretnutie Gérard.

Depardieu je tiež celkom dobrý herec, ale na Deloina v najlepších rokoch nemá. Nemyslím ako herec ale ako fešák. Jasné, že má nejakú charizmu ale má aj taký brunátnejší kukuč. No proste je to chlapík, akého vlastnej žene nedoprajete. Lebo keď jej chcete z lásky dopriať hereckú krásu tak jej nedodáte Gérarda Depardieu v najlepších rokoch. Lebo nie. Lebo však aj vy máte oči.

Tak mi to proste nevyšlo. Keď som už mal Delona na dosah vopchal sa mi tam Depardieu. Ja som ho videl ako na dlani. Ako v zrkadle. Vedel som, že to nevyšlo. Zobral som dcéru za ruku a vošiel som do holičstva. "Ako mladý pán?" opýtala sa ma holička. Nepomýlila si ma s Delonom a hoci sa jej zdalo čudné, že do košického holičstva vošiel Depardieu aj s dcérou nepovedala nič. "Normálne, nakrátko, na poriadne krátko" povedal som s francúzskym prízvukom a zavrel som oči.

"No, celkom dobré je to, teda, akože vzadu je to no, ale akože vpredu, teda, otec, hmmm, fakt je to dobré, také no, nakrátko?" povedala mi dcéra, keď jej otec už nevyzeral ani ako Depardieu a ani ako náznak Alaina Delona. Nepovedal som nič. Moja žena mala proste smolu. Nemôže žiť s Delonom z najlepších čias a ani s Gérardom z najhorších čias. Bude sa po meste presúšať s Forrestom. Mám účes celkom ako z toho filmu. Nepoviem, že moja žena dostala Toma Hanksa. Lebo nie. Dostala Forresta Gumpa.

"No" povedala mi žena, keď ma konečne uvidela: "ale zase je to asi lepšie. Aspoň sa nepotíš". Tak nič. Dostal som nervy. Moja žena dostane o dva až tri roky stretnutie so starnúcou heavy metalovou hviezdou. Teda ak to vydrží. Myslím, tá hviezda, nie moja žena.