Medzitým sa už Shelby dostala k Sophiinmu domu. Vedela, že tam nebude no za pokus to stálo. Zazvonila raz, dva razy a keď nepočul nik je buchot, ktorý by zobudil aj mŕtveho vybrala sa na miesto kde predpokladala, že Sophie nájde. Rozbehla sa smerov k pláži. Prešla asi 20 metrov a zbadala ju. Ležala v piesku a vôbec sa nehýbala. Pribehla k nej.

„Sophie!! Sophie pre Boha čo tu robíš?“ trochu s ňou pomykala a Sophie sa prebrala. „Shel čo tu pre Boha robíš?“ „To isté som sa ťa práve opýtala ja, ale ak to chceš vedieť tak sa o teba bojím. Bola si tu celú noc?“ „Pravdepodobne.“ „A nie si ty náhodou na hlavu, čo? Pozri na seba. Si celá mokrá, kašleš. Chceš dostať zápal pľúc?“ „No tak Shel brzdi. Ako si sa sem vlastne dostala? Prečo ťa vôbec napadlo ísť ma hľadať? A prečo práve tu?“ „No napadlo mi o vďaka tvojmu priateľovi. Zjavne je na tebe taký závislý, že keď si mu 20 raze nezdvihla, zavolal mi či neviem čo s tebou je. Celkom dobre sme si pokecali a on mi vnukol nápad, že budeš tu. Počuj normálne ti závidím takého chlapa. Drž sa ho ako kliešť. Dokelu, musím mu zavolať, že som ťa našla. A ty si obleč môj sveter a ideme ťa domov liečiť. A žiadne protesty cez víkend som len tvoja. Nezbavíš sa ma.“

Sophie len nemo s otvorenými ústami hľadela na svoju najlepšiu kamarátku. Asi polovici vecí z toho čo povedala nerozumela no neopovážila odporovať jej. Obliekla si jej sveter, vstala a nasledovala svoju kamarátku domov. Shelby medzitým vytočila Chrisovo číslo. Ten nervózne zvieral telefón už asi polhodinu čo cestovali. „Prosím?“ skríkol nervózne do telefónu, až myklo aj Dannyho. „Kľud. Už som s ňou.“ „Je v poriadku? Kde bola?“ Pri tejto otázke Danny len vypleštil oči a nechápavo na Chrisa pozeral, ten mu však pozornosť nevenoval. ´O kom to ten Chris hovorí.´ „Áno Chris neboj sa je živá.. Či je v poriadku až tak neviem, lebo celú noc strávila na pláži, čiže je dosť premočená. Nebudem sa diviť keby chytila fajnový zápal pľúc. Myslím, že by jej teraz veľmi bodlo keby si ju prišiel pozrieť. Prídeš?“ „Vieš je teraz nemôžem.“ „Chris čo môže byť dôležitejšie, ako dievča, ktoré ľúbiš a ktoré ťa práve potrebuje?“ „Noo.. ja idem teraz s kamošmi na chatu a ...“ „Aha, takže pánska jazda. No tak si to tam uži a nezabudni na to, kto ťa tu čaká a v akom je stave.“ Povedala so sarkazmom v hlase a položila.

„Shel počkaj chcem s ňou hovoriť.“ Na druhej strane sa mu už nik neozval. „Dokelu!“ „Chris prosím ťa s kým si to volal? Ty teraz niekoho máš? Že si sa ani nepochválil.“ „No tak Danny. Myslíš, že keby niekoho mám by som ti to nepovedal? Veď sme najlepší kamoši a tí si vravia všetko.“ „Ja ti verím. A ktože bola tá dievčina, s ktorou si to telefonoval. Lebo ak som správne počul, oslovil si ju Shelby, nie? Je to tá Shelby , ktorá si myslím, ž to je?“ „Nie nebola to Sophiina kamarátka. Je to jedna moja známa, ale nič viac. A neuškŕňaj sa tak, dobre.“ „Jasne.“

„Shelby čo sa stalo? Ako sa má?“ „Neboj Soph má sa výborne. A práve je na ceste s Dannym na pánsku jazdu.“ „A to ťa tak rozčúlilo?“ „Soph ty si už zabudla aký Je Danny čo sa tohto týka? A určite so sebou berú aj Toma,“ jeho meno vyslovila s veľkým odporom, „myslíš, že ho nepokazia. Ja vôbec nepochybujem o tom, že ťa Chris ľúbi, ale aj on je len chlap. Myslíš, že na ten chate nebudú mať aj nejaké baby? Určite im neodolá a ani ony jemu veď je to fešák...“ „Shelby prestaň!“ v Sophie sa nabrala taká zlosť a energia na kamarátku za to čo povedala, že bola až prekvapená. A Shelby tiež. Sophii sa na ňu pozrela a začala plakať. „Soph prepáč. Ja som to tak nemyslela. Veď ma poznáš. Vždy najprv niečo poviem a až potom premýšľam. Odpustíš mi? Chceš mu zavolať aby si sa uistila, že moje reči sú len táraniny nešťastnej starej dievky?“ Sophie sa usmiala cez slzy a súhlasne pokrútila hlavou. Vytiahla mobil z vrecka a vytočila Chrisovo číslo.

Chris sa s Dannym zastavili na pumpe pre benzín. Danny skočil na vecko a Chris zatiaľ tankoval. Zrazu mu zazvonil mobil v zadnom vrecku. ´Shelby?´ „Čo je Shelby? Zabudla si mi ešte niečo povedať?“ „Chris?“ ozvalo sa tichým roztaseným hlasom. „Sophie?“ „Chris, ľúbim ťa.“ „Aj ja teba zlatko. Ako ti je? Prepáč, ale nemôže prísť lebo...“ bolo ticho. Ani Sophie to ticho neprelomila. Čakal čo jej Chris povie. „Lebo som s Danny a ešte som mu o nás nepovedal. Ale hneď ako sa vrátime za tebou prídem. Sophie si ešte tam.“ „Som. Chris ja ti verím.“ A zložila. Vzdychol si. ´Verí mi. Naozaj mi verí aj keď vie kam idem, s kým a aké tu majú ľudia úmysly. No aj tak mi verí! A ja ju nesklamem. Hneď o nás Dannymu poviem.´ Bol taký odhodlaný, že aj zabudol tankovať. Videl Dannyho vychádzať von z pumpy. Nadýchol sa a čakal ho pred autom. „Chris je ti niečo? Vyzeráš dosť nervózne? Čo sa to s tebou deje? Tak to už konečne vyklop.“ „Vieš ja.. ja.. “ „Noo ty, čo ty?“ „Ja..“ sklopil oči „strašne sa na ten víkend teším.“ Povedal potichu. „Ja viem veď aj ja. Tak sadaj nech sme tam čo najskôr.“ Sadol dnu a bol zo seba sklamaný. ´Som taký zbabelec až hrôza!´ Celú cestu nič neprehovoril ale Dannymu to nevadilo. Nevedel sa dočkať kedy už prídu na chatu a poriadne si to užije s nejakými babami. A mal v pláne do toho istého namočiť a Chrisa. Len ešte nevedel ako.