tu prichádza môj excelentný zostup zo schodov ...
...excelentný preto, že som sa nespadla :D

vlastne, ze celý večer som nemala najmenšiu topánkovú nehodu...a pravdu povediac, toho som sa bála najviac...
dokonca som v nich vydržala celý večer...až okolo jednej som už fakt nevládala a vymenila ich za ponožky (podotýkam, že biele) - maminka mala radosť :D
ale čo už, keď som si topánočky na prezutie zabudla doma :) šikovná

A tu už máme druhú najkrajšiu "vec" večera:

no nie je krásna? a chutila ešte lepšie :D

Čo sa týka programu a celkového priebehu som bola maximálne spokojná...všetko bolo super (až mi to bolo divné)...
Nikto sa s nikým nepohádal, nikoho nemusela odviezť sanitka a dokonca sme boli všetci na seba milí - čo je už absolútny šok.
Alebo možno nie...veď je to len raz za život :)

A najkrajšie bolo, že presne so začiatkom polnočného nástupu začal vonku za oknom padať sneh...

...keď sa darí, tak sa darí...aj keď len raz za štyri roky :D

(ostatné fotky sa ku mne dúfam, že dostanú niekedy :-D)