Prvý mesiac v škole ubehol ako voda. Sophie sa celý čas snažila zohnať Dannyho, ktorý sa jej vyhýbal. Ale raz jej neušiel. Keď ju zbadal, rýchlo sa otočil dúfajúc, že ho nezbadala. „Danny!“ ozvalo sa za ním. Zavrel oči a v duchu si pomyslel ´Dokelu! Zbadala ma.´ no nezastavil sa. Šiel ďalej.

„Danny prosím ťa stoj.“ Zastavil. „Ďakujem. Prečo si sa mi vyhýbal?“ „Nevyhýbal.“ Zaklamal. „Ale vyhýbal.“ Nepovedal už nič, lebo vedel, že ma pravdu. „Môžeme sa porozprávať?“ prikývol. „Prosím ťa nehovor Chrisovi o tom, čo sa stalo na začiatku roka.“ „Prečo mu to nemám povedať?“ spýtal sa nechápavo. „Mal by to vedieť.“ „Ale ja nechcem aby to vedel.“ Dodala zúfalo. „Pozri Soph, ak sa bojíš toho, že mu to poviem, tak kľud. Ak niečo nie som, tak klebetná baba.“ Musela sa usmiať. „Prečo vlastne nechceš, aby to Chris vedel?“ „Lebo... no lebo.“ „Ale vieš, že to nie je dôvod.“ „Viem.“ Dodala potichu. Neznášala keď mal pravdu. „Keby to Chrisovi poviem, tak by to príliš nafúkol. Veď ono sa toho až tak moc nestalo. A okrem toho, keby zistil, že si mu to nepovedal, mal by si problém aj ty.“ „To máš pravdu.“ Uškrnul sa kútikom pier. „Ale to, že sa nič nestalo ti neverím. Povieš mi čo sa vlastne stalo?“ „No dokopy ani nič.“ Sklopila zrak a cítila, ako sa jej chvejú uši.

„Vy so Shelby ste podarené kamarátky.“ Skonštatoval s úsmevom na tvári. Nechápavo sa na neho pozrela, lebo nevedela ako to súvisí s tým o čom práve hovorili.  „Ani jedna z vás neviete klamať. Tebe sa chvejú uši a jej sa zase zväčšia nosné dierky a tiež sa chvejú.“ Sophie sa mierne zapýrila. „Takže sa na mňa nemôžeš hnevať, že ti neverím.“ Zahryzla si do pier a nadýchla sa. „Tom ma obťažoval, ale to si si asi domyslel.“ Súhlasne prikývol. „Nechcel ma pustiť domov, obchytkával ma a povedal mi pusinka.“ „Úúú, to nemal.“ Dodal, lebo vedel ako je Sophie na tieto veci háklivá. „A chcel ma pobozkať.“ Na toto Danny nepovedal nič. Sophie si však nevšimla ako pomaly zovrel dlane v päste. „Vieš, že máš dobrú ranu. Moc som Tomovi nezávidel.“ Prerušil Danny to trápne ticho čo nastalo. „Vďaka. Ale ty si takéto, ako Tom, ešte nezažil, že?“ „To nie.“ Dodal s úsmevom. „A ani nechcem.“ To už sa smial. „Od teba som dostal len facku.“ Sophie sa mierne začervenala. „Ty každého chalan takto obtĺkaš? Už aj Chris dostal?“ „Skoro. Chris mal dobrý postreh a stihol mi ruku chytiť skôr ako som mu strelila.“ „Aj ja som to stihol. Ale až na druhý krát.“ Usmial sa.

No Sophie zosmutnela. Tento ich rozhovor v nej vzbudzoval spomienky. Spomienky, ako jej bolo s Dannym krásne. Hneď si jej výraz všimol. Chytil ju za ruku. Sophie zalial ten nádherný šteklivý pocit, aký nastal vždy po jeho dotyku. Ale hneď sa odtiahla. Chápal to. Teraz chodí s Chrisom. Chytila sa okolo ramien. Hladila sa dlaňami, čo pôsobilo, akoby jej bola zima. No ona len zaháňala pocity, ktoré teraz cítila. Pocity, ktorým nerozumela. Ktoré by za normálnych okolností nemala cítiť. „Vezmem ťa domov?“ spýtal sa po chvíli. „Nie.“ Vyhŕklo z nej. „Nie, ja sa prejdem.“ „Ale..“ „Nie Danny. Naozaj. Takže to Chrisovi nepovieš?“ usmial sa ako rýchlo zmenila tému. „Nie, nepoviem. Neboj.“ „Ďakujem. Pekný víkend.“ Zvrtla sa a odišla. „Aj tebe.“ Zakričal za ňou a tiež sa vybral domov. Mal sa večer stretnúť s Chrisom tak sa šiel pripraviť na pánsku jazdu. J