Na právne vzťahy zo zmluvy o združení sa v plnej miere použije zákon č. 40/1964 S.b. – Občiansky zákonník a teda zodpovednosť za škodu je formulovaná ako subjektívna – to znamená, že sa vyžaduje úmysel. V tomto prípade je potrebné rozlíšiť zodpovednosť za škodu, ktorá je  podmienená preukázaním nasledovných podmienok
1. porušenie právnej povinnosti
2. vznik ujmy najčastejšie majetkovej
3. príčinná súvislosť.
4. úmysel
Pokiaľ by šlo o vzťah upravený Obchodným zákonníkom – zákon č. 513/1991  Z.z. tak tam je zodpovednosť za škodu formulovaná ako objektívna čo  zanmená, že existencia úmyslu sa preukazovať nemusí.

Je však potrebné rozlišovať zodpovednosť za záväzky z titulu spoločnej a  nerozdielnej zodpovednosti § 835 zákona č. 40/1964 S.b. v nadväznosti na §  511 zákona č. 40/1964 S.b.  V takom prípade môže veriteľ požadovať od každého dlžníka plnenie a títo  majú povinnosť dlh splniť. Medzi sebou sa potom vysporiadajú tak, že ten,  kto plnil za iného môže od neho požadovať náhradu toho, čo zaňho vynaložil  podľa podielov.

To je práve to na čo prihliadol súd – inými slovami veriteľ si má právo  žiadať svoju pohľadávku ( v tomto prípade zaplatenie peňažnej sumy ) od  ktoréhokoľvek z nich.

Na Vás prešlo právo žiadať Vami zaplatené sumy za Vašu partnerku v  podnikaní v rovnakom rozsahu ako ste ich zaplatila Vy. Pokiaľ by sa preukázalo, že druhá podnikateľka konala podvodne ( napríklad  už v čase uzavretia zmluvy o združení vedela o svojej neschopnosti plniť  svoje záväzky a „zatiahla“ Vás do toho potom by nárok na náhradu škody bol dôvodný.

Riešenie situácie s neschopnosťou splácať svoje záväzky

Sama ste v svoje otázke naznačila, že by ste chcela riešiť svoju platobnú  neschopnosť prostredníctvom konkurzu. Takáto možnosť u jestvuje. Existuje  zákon o konkurze a reštrukturalizácii číslo 7/2005 Z.z. , ktorý umožňuje
fyzickým osobám požiadať súčasne s návrhom na konkurz o takzvané  oddlženie.  To spočíva v tom, že súd za podmienky, že je preukázaný poctivý zámer  dlžníka povolí oddlženie spočívajúce v tom, že počas skúšobnej doby je
dlžník povinný splácať každý rok súdom určenú sumu najviac do výšky 70% z  príjmov a snažiť sa zamestnať, prípadne podnikať skrátka prejaviť snahu vlastným úsilím splniť dlhy, ktoré má.  Po skončení skúšobnej doby môže súd rozhodnúť o oddlžení . V takom prípade  sa pohľadávky veriteľov stávajú nevykonateľnými i keď naďalej existujú –
inými slovami ich od Vás nemôžu vymáhať.

Čo sa týka poplatku pri návrhu fyzickej osoby na začatie konkurzu – tento  je 20.000,-Sk a u právnickej osoby 50.000 Sk – teda nie 60.000,-Sk ako sa  domnievate. Samozrejme, že je potrebné počítať s nejakou sumou pre  právnika , ktorý Vám návrh napíše. Ale vzhľadom na to, že ste fyzická  osoba by to nemalo byť až tak zložité.  V tejto súvislosti Vás musím upozorniť, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii je prísne formálna a prílohy Vašeho návrhu na konkurz
musia byť na predpísaných tlačivách – tieto sú uverejnené na  www.justice.gov.sk v časti konkurzy a reštrukturalizácie.
Pokiaľ Vaše úmysly sú poctivé je to cesta ako sa zbaviť dlhov. Pri troške šťastia si veritelia neprihlásia do konkurzu pohľadávky predpísaným  spôsobom a nebude sa na ne prihliadať. Celkom schopný komentár k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii je uverejnený v periodiku Poradca Podnikateľa 2/2006. 

 Čo sa týka možnosti zastaviť exekúciu v zmysle zákona § 57 ods. 1 pís. g)  exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, Toto nevidím ako riešenie, pretože subjektíve potiaže so splácaním dlhov nie sú argumentom pre zastavenie exekúcie a koniec koncov Vám je čo postihnúť. Čo sa týka trvania exekučného konania to neraz trvá dlhé roky a pokiaľ sa chcete dlhov zbaviť bolo by asi schopnejšie riešenie požiadať o oddlženie vyššie uevedeným spôsobom.

Grant