Po nadšení zo zásnub prišiel zármutok a slamanie. Už je to druhý víkend za sebou čo sa so snúbencom hádame pre rovnakú príčinu. Podľa neho ho nepočúvam. Avšak nemyslím si, že má pravdu. Aj tento týždeň mi povedal, že pre nás naplánoval program na víkend- cyklotúru. Nápad je to skvelý, veľmi rada s ním chodím do prírody. No ide o oficiálnu akciu so štartom v sobotu o 8:00. A ja som tento týždeň opäť musela odmietnuť. Dôvod bol ten, že brat ide prvýkrát za prácou do zahraničia - som staršia sestra a musím priznať, že mi bude chýbať, preto chcem byť v sobotu doobeda doma a rozlúčiť sa s ním a upiecť mu nejaký ten rezeň na cestu. No snúbenec je na mňa nahnevaný. Vraj vždy keď niečo vymyslí, tak nikam nejdeme. Minulý týždeň som sa s ním nechcela ísť kúpať do aqaparku v strede týždňa. Chodím na brigádu a ten týždeň som mala rannú. A keďže si stále zvykám na prácu v stoji, z práce prídem vždy unavená a posledné čo som vtedy chcela, je ísť sa kúpať do aqaparku, prísť domov o 10 večer a na druhý deň zavčasu ráno opäť vstávať na rannú smenu. Zamýšľala som sa, asi to bude tým, že po zásnubách má každý nejaké očakávania od toho, ako sa náš vzťah posunie ďalej a obaja sa snažíme pohnúť s vlastnou predstavou. Zatiaľ čo ja sa snažím robiť všetko tak, ako to bolo doteraz, on chce náš vzťah viac upevniť a byť ešte viac spolu. Viem, že posledná veta vo Vás vzbudila pocit, že som nevďačná, no verte, že to tak nie je. Veľmi si vážim, že sa snúbenec o náš vzťah stará a chce so mnou tráviť v lete čo najviac času, keďže ja od septembra nastupujem zas do školy, zatiaľ čo on, ako čerstvý absolvent už vhúpol do pracovného života. Viem, že toto je ešte nič oproti tomu, čo nás bude čakať v budúcnosti, avšak už teraz sa cítim ako medzi dvoma mlynmi - rodina, snúbenec a neviem ako to pôjde ďalej.