Píšem skoro po roku - ani sama tomu neverím, že už ubehol ďalší rok. Je ťažko začať písať tam, kde som skončila a ani sa o to nebudem pokúšať. Za ten rok sa môj život pretočil hore nohami niekoľko krát. Je pekné myslieť na to, čo bolo ale treba ísť aj vpred ... Tak momentálne ma čaká návšteva rodičov môjho Miláčika a doma si tam prekúsať cestu ... neviem ako sa mi to podarí, ale viem, že ak tam tento týždeň nepôjdem, tak to dopadne zle a to by som nechcela ... Na druhej strane sa tej návštevy bojím, chcela by som zanechať dobrý dojem a nič nepokaziť ...  Najväčší problém s tým ale bude doma, otec bude ešte asi v nemocnici a bol proti aj keby bol zdravý tak neviem ... Je a bude proti stále ... Nikdy sa na tom nič nezmení ...

Nedokážem pochopiť, ako niektorí majú aj rodinu aj partnera. U nás doma to tak nejde a neverím, že niekedy pôjde .... Ja som však tvrdohlavá a stále to skúšam, čo už prestáva byť ten správny smer. aspoň mne sa tak zdá .... Vybrať si medzi rodinou a niekým koho milujete jednoduché nie je a ani byť nemôže, ak vám na oboch stranách záleží - a v tom je celý môj problém. Nie že by som nevedela, čo chcem ale prečo si musim vyberať ? Dosť už o tom ...

zajtra ma čaká ďalší deň v práci - jeho náplň ? pracujem ako administrátor v jednej firme a viem akurát o tom, že ma čaké nakonfigurovať jeden comp a to je asi tak všetko. Po práci za otcom do nemocnice. Dúfam, že mu už bude lepšie. Dnes mu operovali žlčník a po operácií nevyzeral 2x dobre ... nevládal. Ešte som operovaná nebola, ale musí to byť strašné ... a potom nič resp. domov a doma kto vie čo ...

Za ten rok som sa ja asi veľmi nezmenila. Stále počúvam rovnakú hudbu a mám rovnaké záujmy. Nechcem sa meniť, nemám rada zmeny ... prinášajú chaos. Možno som trochu dospela, ale vážne len troška ....

Tak sa tešim na zajtra a čo ten deň opäť prinesie