Nikdy neodsudzujem chorobnú závislosť: a je to úplne jedno na čom, alebo od čoho je odvodená. Chvalabohu tie najbežnejšie: alkohol, drogy, cigarety, či gamblerstvo tie mi môžu byť ukradnuté. No na huby, tak na tie ja nedám dopustiť krivého slova.

   Možno pre niekoho je to šialené správanie, ale ja som človek, ktorý keby vedel, že aj pod snehom nájde dubáky, tak pôjdem za nimi „aj na kraj sveta“ a budem sa za nimi prehrabávať trebárs aj v polmetrovom snehu.

  Viem trochu prehnané, ale skutočne milujem tento nádherný pocit, keď nájdem v lese hoci iba jeden takýto zázrak prírody. Pre mňa je to zázrak, lebo už ako chlapec som chodieval s otcom často na huby a ten pocit dieťaťa, ktoré od radosti z nájdenia takého exempláru dokáže celému lesu oznámiť mám ho, tu je pozri aký nádherný, je môj, to ja som ho našiel „a nikomu ho nedám“, tak toto skutočne dokáže pochopiť iba správny hubár.

  Ale, keď od „kolísky“ máte otca, ktorý vám vtĺka do hlavy, že iba poctivosťou najďalej zájdeš, tak sa vám to po niekoľkoročných desaťročiach musí javiť frázou pre rojkov, ktorí často čítavali rozprávky a verili, že každé zlo bude na konci potrestané! No a ja mám tu smolu, že som jedným z nich.

  Celý život som sa snažil, žiť poctivo, bez absencie som odpracoval 38 rokov na pomerne najrizikovejších prevádzkach fabriky a naivne som veril, že za moju svedomitú prácu budem poberať (síce predčasný) zaslúžený dôchodok.

  Bohužiaľ vďaka „najsociálnejšiemu zo sociálnych“, dopadol som tak, ako keď som v nedávnej minulosti dopadol v lese pri zbere húb.  Len, čo som si zopárkrát večer zaľahol spať, tak sa mi o hubách ešte aj snívalo,  že aké nádherné dubáky som nachádzal, no a nakoniec som sa z lesa vracal s prázdnym košíkom. A presne tak isto som dopadol aj teraz s mojim poberaním predčasného dôchodku.

  Po odvolaniach na všetkých možných inštitúciách, keď som sa nedovolal spravodlivého verdiktu, tak som svoju sťažnosť osobne odovzdal tomu „najspravodlivejšiemu“, ktorý sa tak, ako pred voľbami a ešte stále aj teraz hrdo hlási k tomu, že je vysoko sociálno humánny.  Výsledok !!!

   Pán premiér, toto je tá Vaša spravodlivosť?  Dnes uplynuli 3 mesiace, keď ste mi osobne sľúbili, že moju žiadosť preveríte a, že ma budete o všetkom informovať. No ešte stále chodím s prázdnou peňaženkou ako so spomenutým košíkom, keď som sa vracal z hubačky. Lenže tam som aspoň išiel s tým pocitom, že sa môže stať, že nič nenájdem, ale v tomto prípade sa Vás takto verejne pýtam?  Je toto normálne a spravodlivé, keď 95 % obyvateľov istého nemenovaného etnika pre tento štát doslova nehlo prstom, neodvádzali žiadne dane, nemocenské poistenie jednoducho povedané nič, čo by sa podľa zákona patrilo, ale o tých sa Vaša vláda perfektne stará: dostávajú podporu v hmotnej núdzi, staviate im nové bloky a pre ich deti nové školy, ale pre minoritu nerobíte takmer nič.

 (Pri tom veľmi dobré viete, že mnohí z nich svoje byty a bloky zdevastovali, a to tak, že ich bolo nutné zbúrať!)

PS. Pán premiér ukážte už konečne tomuto národu svoju pravú tvár!

Ladislav Serenča