Ostatná novelizácia Zákonníka práce v  čl.11 uvádza, že zamestnávateľ nesmie bez vážnych dôvodov narúšať súkromie  zamestnanca na pracovisku a v spoločných priestoroch tým, že zamestnanca sleduje bez toho, aby ho na to upozornil. V praktickom živote si už pritom mnohokrát ani neuvedomujeme kde a kedy nás sledujú kamery. Napríklad ak sú to obchody, banky, letiskové haly, čakárne hromadnej dopravy, ale aj verejné priestranstva v našich mestách a obciach.  Prevádzkovatelia týchto kamier sú pri ochrane osobnosti viazaní predovšetkým dodržiavaním Občianskeho zákonníka.

Pre zamestnávateľov a zamestnancov na pracoviskách naviac platí aj spomínané ustanovenie Zákonníka práce. To znamená, že zamestnávateľ musí mať na sledovanie zamestnancov preukázateľne vážny dôvod  a ak ten dôvod má, zamestnancom primeranou formou oznámi, že sú sledovaní. Môže to byť napríklad písomným oznámením, vydaním vnútorného predpisu, ale aj vyvesením tabuľky s oznamom o sledovaní kamerovým systémom. 

Podľa doterajších skúseností zamestnanci nemajú ani tak obavy z vlastného sledovania kamerami, ale obávajú sa najmä možného zneužitia týchto obrazových záznamov. Preto sa z ich strany vyskytli názory, že aj pri sledovaní na pracovisku potrebuje zamestnávateľ súhlas zamestnancov. Pritom argumentujú svojim  právom na ochranu súkromia, svojho mena  a prejavov osobnej povahy. K prejavom osobnej povahy ako vieme je možné zaradiť aj obrazové snímky, obrazové a zvukové záznamy.  Pritom podľa Občianskeho zákonníka ich vyhotovenie alebo použitie je možné vykonať len s privolením dotknutej osoby. Je tu, ale ako obyčajne, malá výnimka a to taká, že privolenie nie je potrebné, ak sa záznamy použijú len na úradné účely a v zmysle  platného zákona. Sledovanie podľa čl.11 Zákonníka práce spĺňa tieto podmienky. Preto zamestnávateľ musí urobiť účinné opatrenia aby vyhotovené záznamy boli zabezpečené proti ich zneužitiu. Napríklad tak, že bude ukladať len záznamy,  na ktorých je zachytené nedovolené konanie zamestnanca a len na nevyhnutne potrebný čas. K týmto záznamom by mal mať povolený  prístup len minimálny počet oprávnených osôb,  tieto osoby je potrebné zaviazať mlčanlivosťou  a každú manipuláciu so záznamami treba prísne evidovať, aby sa tak maximálne zamedzilo ich strate alebo odcudzeniu.

Ak by náhodou došlo k porušenie týchto zásad, každý má právo domáhať sa toho, aby sa upustilo od  neoprávnených zásahov, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby bolo dané primerané zadosťučinenie. Ak by zadosťučinenie nebolo postačujúce napríklad preto, že došlo k značnému zníženiu  osobnej dôstojnosti alebo vážnosti,  potom poškodený má právo na náhradu  nemajetkovej ujmy v peniazoch.  Výšku náhrady určí súd  s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Prajem pekný deň. J.Kotulič

O podobnej problematike si môžete prečítať aj na doko.blog.pravda.sk/