Milujem chvíle, keď zostanem nehybne stáť na balkóne uchvátená krvavým východom slnka, či zelenožltými lístkami vyrastenými na ovísajúcich konároch vŕby, keď na stenu vyvesím ďalší puzzle obrázok, raketou odrazím sieťovaný košík a skontrolujem izbové rastlinky, ako sa načahujú a otáčajú za slnečným pohladením, aj keď mi líca poleje ružový rumenec. A večer sa môžem pritlačiť do vankúša plného kvietkovaných snov.

Minule som upokojovala rodičov: "Nebojte sa o mňa, keď idem niekam, kde by sa mi mohlo niečo stať, beriem si so sebou nejaký doklad, aby vedeli identifikovať mŕtvolu."