Prázdne reči, prázdne slová, počúvame denno denne, čo je lož a čo je pravda, už ani sami nevieme. Politici tí si robia, to čo sa im zapáči, nakradnuté majú toľko, že im náruč nestačí. Ovládali nás Maďari, neskôr komunisti, Rusi, teraz zase Amerika si z našej sprostosti trúsi. A my len držíme huby, nadávame po krčmách, a povedať si svoj názor, stále viacej máme strach. Nemáme už žiadnu hrdosť, či národné povedomie, to čo bolo v starých básniach, dnes už mladý ani nevie. Štúr, Bernolák, či Chalupka, by sa v hroboch obracali, pri pohľade na Slovákov, ako sme sa dodrbali. Sami seba okrádame, a to úplne bez hanby, samé lži a samé klamstvá, idú nám deň čo deň z gamby. Do kostola vzývať boha, tí čo najviac kradnú chodia, kupujú si priazeň jeho peniazmi a k tým sa modlia. A finanční žraloci si, spokojne skupujú všetko, J & T, CME, Penta, diktujú životné tempo. Médiá nám denne v správach, poskytujú samé klamstvá, a ešte za transparentnosť, dávajú si ceny, autá. Legislatíva a súdy, pracujú len pre bohatých, teba zavrú za kus chleba, kým vraždiť môžu bachratí. Zobuďme sa už konečne, Slováci a nespime, porobme si doma čisto, nech špiny sa zbavíme. Róbert Fico nám sľuboval, keď nám euro navnucoval, „mením menu, nie cenu“, blbci naleteli sme mu. Mečiar ten bol vlastne prvý, čo nás začal riadne drviť. Rozkradol nám čo sa dalo, aj tak sa mu nič nestalo. Veď každý deň zo všadiaľ sa smejú nám rovno do očí, a my Slovač sme len ticho a nechceme sa poučiť. Naozaj si z nás spravili tiché, cvičené opice, ktorým keď dajú po hube, tak nastavia druhé líce. Tvárime sa ako veľká automobilová veľmoc, a makáme sťa otroci, za mesiac štyristo euro. Štatistický úrad, ktorý číslami nás len zavádza, ako nástroj klamstva vlády, novotiny tu zavádza. Chválime sa ekonomikou aký sme silný štát, a pritom držíme biedu, necháme sa ojebať. Na boha sme nahnevaní, jak to môže dopustiť, a pritom len kvôli sebe, máme ľudia holú riť. Už mám toho plné zuby, ako ťahajú nás za nos, bojujme konečne ľudia, nech už máme aj my radosť. Prestaňme konečne plakať, po krčmách a putikách, a konečne zjednoťme sa, ukážme silu v rukách...